Ochorenia zanechali v histórii ľudstva zjavné stopy. Či už to bol napríklad rapídny pokles počtu obyvateľstva alebo vplyv choroby na genetickú rozmanitosť. Ale raz za čas mala choroba na ľudstvo naozaj pozoruhodný účinok.
1
Chrípka v roku 1918 a Versaillská zmluva
Chrípka v roku 1918 infikovala viac ako tretinu populácie. V apríli 1919 sa chrípkou nakazil i Woodrow Wilson, vtedajší prezident USA. Úradníci v Bielom dome zaznamenali zmeny v jeho správaní, Wilson bol kvôli chrípke pomalší a unavenejší, čo dopomohlo k zmene v jeho úsudkoch. Odlišný pohľad mal i v otázke, ako potrestať po 1. svetovej vojne Nemecko. Versaillská zmluva, na ktorej sa podieľal i prezident Wilson, ochromila nemeckú ekonomiku v dvadsiatych rokoch, nechala ju zraniteľnou počas zničujúcej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch, čo umožnilo nástup nacizmu a následné prevzatie moci Adolfom Hitlerom. Aj toto by mohlo byť vinou Wilsonovho ochorenia.
2
Tuberkulóza a rozširovanie západných hraníc
Po vypuknutí tuberkulózy mnohí verili, že choroba je spôsobená zlým duchom a znečistením. Táto myšlienka bola dokonca podporovaná aj lekárom z New Yorku, ktorý bol tuberkulózou infikovaný a po presťahovaní do Adirondack Mountain zaznamenal zlepšenie jeho stavu. Začala sa tak šíriť správa, že čerstvý vzduch a príroda liečia. Na základe toho sa tisíce Američanov rozhodli presunúť na západ pri hľadaní lepšieho zdravia, boli označovaní ako „hľadači zdravia“.
3
Cholera a vzostup epidemiológie
John Snow, anglický lekár a priekopník pri používaní anestézy a hygieny, vytvoril nový druh medicíny. Ako lekár pôsobil počas epidémie cholery v Londýne, skúmal ako sa choroba šíri. Je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej epidemiológie, najmä za jeho prácu na pátraní po zdroji infekcie epidémie cholery v roku 1854. Navyše ako prvý používal epidemiologické metódy, aby kontroloval šírenie chorôb.
4
Machovec a ekonomický rozmach na juhu
Machovec je parazit, ktorý žije v ľudskom čreve a živí sa ľudskými živinami. Na juhu USA, začiatkom 20. storočia, ochorenie podporené parazitom prepuklo v epické rozmery a vyústilo v apatiu, anémiu a nedostatočný rast. Postupom času symptómy machovca pomohli k vytvoreniu stereotypu o Južanoch a ich pomalej reči, lenivosti a nepracovitosti. Po skončení epidémii tak bola vyvíjaná snaha zabrániť ďalšej infekcii a to prispelo i k prosperite obyvateľstva po sociálnej i ekonomickej stránke.
5
Tuberkulóza a jej vplyv na módu
Tuberkulóza trvala dlho a zabíjala veľmi pomaly. Jej vážnosť bola vo viktoriánskej ére príliš zromantizovaná, móda bola charakteristická bledou pokožkou a štíhlou postavou, choroba sa stala dokonca „trendy“. Keď sa vedci dozvedeli o chorobe viac, zmenila sa aj dovtedy preferovaná móda. Okraje na sukniach boli skrátené, aby sa tak predišlo znečisteniu šiat. Taktiež muži sa začali holiť kvôli možnosti, že baktérie by mohli žiť vo fúzoch a brade.
6
Mor a katolícka cirkev
Mor devastoval Európu v 14. storočí. Najväčší vplyv však mal na katolícku cirkev, ktorá stratila značnú podporu v dôsledku straty množstva prívržencov. Mnohí občania hľadali vo viere odpovede, prečo mor zabíja tak rázne a ako sa dá zastaviť. Lenže cirkev nebola schopná predložiť dostačujúce vysvetlenie, a tak mnoho kresťanov stratilo vieru v Boha.
7
Tuberkulóza a sanatóriá
Epidémia tuberkulózy pokračovala aj v neskoršom období 19. storočia. To viedlo k výstavbám sanatórií, zariadení na podpornú starostlivosť pacientov s tuberkulózou. Iná liečba dovtedy nebola známa. Pacienti sa v sanatóriách liečili aj niekoľko rokov. Bolo tu aj mnoho detí, ktoré tu prežili značnú časť svojho detstva. Pacienti podstupovali liečbu na ležadlách, prikrytí dekami, na čerstvom vzduchu. Takéto strediská podporovali odpočinok, ale vždy to bolo v tieni choroby a smrti. Akonáhle boli objavené antibiotiká, tuberkulóza mohla byť vyliečená takmer okamžite a potreba sanatórií postupne zanikala.
8
Kiahne a kolonizácia Nového sveta
Začiatkom 16. storočia kiahne zdevastovali pôvodných obyvateľov USA, zabili až 90 % populácie. Išlo teda o ochorenie, ktoré sa používalo ako metóda biologickej zbrane zo strany Európanov, ktorí kolonizovali vtedajší Nový svet – Ameriku. Pôvodní obyvatelia nemali proti ochoreniu Európanov vybudovanú žiadnu imunitu a boli vírusom kompletne nakazení. Civilizácia bola vyhladená spolu s ich kultúrou, umením i rečou, ktoré sú nenávratne stratené.
9
Žltá zimnica a získanie územia Louisiany
Žltá zimnica je prenášaná komármi, ktorí žijú v tropických klimatických podmienkach. V ranom 19. storočí hrala v Louisiane významnú úlohu pri oslabení francúzskej armády. Napoleon v tom čase plánoval obsadiť Západ a rozšíriť francúzsky vplyv po celom svete. No práve žltá zimnica narušila jeho plány. Haitskí otroci sa Francúzom úspešne bránili a porazili armádu, ktorá bola nakazená chorobou, oslabená a neschopná sa brániť. V reakcii na to, Napoleon ponúkol celé územie Louisiany. Bez žltej zimnice by mohli Spojené štáty vyzerať odlišne.
10
Aténsky mor
Aténsky mor zabil až 25 % populácie Atén. Aj keď sa nepotvrdilo, čo za ochorením bolo, možnými kandidátmi boli kiahne a týfus. Mor vzal život i Periklovi, ktorý viedol Aténčanov v Peloponézskej vojne. Choroba ovplyvnila schopnosť armády mobilizovať vojsko. Peloponézska vojna skončila porážkou Atén. Prehra tak zadefinovala, ktoré národy v Starovekom Grécku zostali pri moci.
