Niektoré kúsky umenia či architektúry v sebe skrývajú aj trochu tajomstva. Tieto príbehy zo zákulisia možno ani nepoznáte.
Apartmán na vrchole Eifellovej veže
img: realclear.com
Gustave Eiffel, staviteľ najznámejšej veže na svete, si v jej najvyššom poschodí zariadil apartmán. Často ho využíval na odpočinok alebo na prijímanie hostí. V týchto priestoroch dokonca viedol dlhú konverzáciu s Thomasom Edisonom. Na úplnom vrchole veže sa nachádza kuchyňa, kúpeľňa, dve spálne, obývačka a taktiež neuveriteľné výhľady. V súčasnosti slúži ako múzeum, kde môžete stretnúť konverzujúceho Edisona s Eiffelom v ich voskovej podobe.
Zlomená reťaz pri chodidlách Sochy slobody
img: publicdomainpictures.net
Socha slobody sa do USA dostala vďaka Francúzom. Američanom ju darovali ako prejav úcty voči stému výročiu boja za nezávislosť. Symbolizuje slobodu, demokraciu a zrušenie otroctva. Práve v súvislosti so zrušením otroctva sa pri nohách slávnej sochy nachádza zlomená reťaz. Mnohí turisti si to ani len nevšimnú.
Isleworthská Mona Lisa
img: commons.wikimedia.org
Mysleli ste si, že Mona Lisa je len jedna? To až taká pravda nie je. Reprodukcií tohto diela vzniklo skutočne veľké množstvo, no v tomto prípade nejde len o kópiu. Je namaľovaná z trochu inej perspektívy a tak sú niektorí presvedčení o tom, že ide o dielo niekoľkých umelcov. Podľa istých expertov je však aj táto Mona Lisa dielom Leonarda Da Vinciho, domnievajú sa, že ide o prvotinu neskoršieho slávneho diela.
Časová kapsula v Mount Rushmore
img: commons.wikimedia.org
Architekt známeho monumentu Gutzon Borglum chcel pôvodne vo vnútri vybudovať tajnú miestnosť, kde by budúce generácie našli rôzne informácie o americkej histórii. Za hlavou Abrahama Lincolna z toho dôvodu spravil jaskyňu. Čoskoro na to Borglum zomrel, a tak jeho plány neboli dokončené. V roku 1998 tam neskôr uložili dôležité dokumenty a memoáre niekoľkých prezidentov.
Pôvodný vzhľad sfingy
img: depositphotos.com
Sfinga v Gíze je najstaršou sochou na svete. Pôvodne mala výrazné farby, v súčasnosti z nich sú už len nepatrné pozostatky. Jej bývalý nos či slávnostnú bradu je možné vidieť v britských a egyptských múzeách. Niektorí odborníci si myslia, že pôvodne mala hlavu leva a tá ľudská bola len cez ňu vyrezaná o niečo neskôr.
Vznik slávnej veže v Pise
img: caasco.com
O jej netradičnom sklone vie každý, no nik poriadne nevie, kto vlastne postavil zvonicu jej katedrály. Jedným z dôvodov je aj to, že sa budovala takmer 200 rokov. Historici si myslia, že plány zostavil Bonanno Pizano. Oveľa pravdepodobnejším kandidátom je však Diotisalvi, ktorý postavil baptistérium hneď vedľa v podobnom štýle.
Tvár Rembrandtovej Danae
img: commons.wikimedia.org
Rembrandt začal s maľbou krátko po svadbe so Saskiou van Uylenburghovou. V mnohých jeho maľbách figurovala práve ona, preto je dodnes záhadou, že na známu Danae sa príliš nepodobá. Neskoršie skúmania obrazu predsa len preukázali istú podobnosť s jeho prvou ženou. Existujú názory, že po jej smrti obraz prerobil, aby sa Danae podobala na jeho novú priateľku Geertje. Tvár Danae je tak kombináciou oboch.
Názov najslávnejšej turistickej atrakcie v Británii
img: prima.co.uk
Možno vás to prekvapí, no pomenovanie Big Ben nepatrí celej stavbe. Názov totiž zodpovedá len zvonu vo vnútri veže. Až do roku 2012 bolo oficiálne pomenovanie celého objektu Zvonica Westminsterského palácu, v súčasnosti je to už len Alžbetínska veža. Dodnes nikto nevie ako si zvon vyslúžil meno Big Ben. Niektorí si myslia, že bol pomenovaný po mohutnom mužovi riadiacom zlievareň, kde zvon vyrobili. Iní sú zase toho názoru, že má meno po boxerovi Benjaminovi Countovi, šampiónovi v ťažkej váhe.
Farba mostu Golden Gate
img: flickriver.com
Trvalo istý čas kým sa jeho konštrukcia odsúhlasila aj v rámci amerického námorníctva. To ho chcelo spočiatku namaľovať na čierno so žltými pásmi, aby bol viditeľný v hmle. Architekt Irvin Morrow ich však napokon presvedčil, aby mu dali tmavooranžovú. Táto farba zaručila nielen viditeľnosť v akýchkoľvek podmienkach počasia, ale aj zaujímavý vzhľad.
Obloha v diele Výkrik
img: commons.wikimedia.org
Pôvodný názov legendárnej maľby bol Výkrik prírody. Autor diela Edvard Munch si vraj do svojho denníka zapísal – obloha bola zrazu krvavo červená, zastavil som vyčerpaný a hľadel na jazyky ohňa nad mestom. Niektorí astronómovia sú presvedčení o tom, že to, čo tak uchvátilo umelca boli farby oblohy kvôli výbuchu sopky Krakatoa v roku 1883. Do ovzdušia sa totiž dostalo množstvo prachu z erupcie, čo spôsobilo žiarivé a ohnivé západy slnka ešte pár ďalších rokov.
