Keďže sme už niekoľko rokov súčasťou spoločného európskeho trhu, kde platia spoločné a prísne pravidlá pre výrobu, spracovanie a predaj potravín, nemôžeme tvrdiť, že importovaná hydina pochádzajúca napríklad z Poľska je menej kvalitná, či dokonca hygienicky závadná a zdravotne nebezpečná.
Avšak množstvo potravinových afér a škandálov, ktoré sa za posledné roky prevalili v súvislosti s čerstvými potravinami dovážanými od našich severných susedov, v mnohých z nás vyvolalo pocit neistoty a nedôvery voči tovaru poľskej proveniencie, obzvlášť pokiaľ ide o čerstvé mäso a mäsové výrobky. Preto sme mimoriadne ostražití a nedôverčiví pri nákupe týchto surovín. Ako si však byť naozaj istý pri nákupe, keď mnoho, najmä menších, predajcov predáva mäso nebalené? Na jednej strane mnohí z nás uprednostňujú nákup voľne loženej- nebalenej hydiny pred tou balenou z hypermarketov, ale často máme určité pochybnosti o pôvode tejto hydiny. Niektorí predajcovia riadne a čitateľne označia predávaný tovar na viditeľnom mieste a priznávajú pôvod hydiny, hoci je aj z Poľska. Sú však aj takí, ktorí prezentujú svoj tovar ako tovar slovenského pôvodu, pričom v skutočnosti ide o poľskú hydinu dovezenú slovenským distribútorom alebo hydinu rôzne zamieňajú a pod. Najväčší internetový predajca mäsa www.Masodomov.sk zostavil 10 tipov, ako rozoznať voľne loženú- nebalenú čerstvú hydinu, najmä kuracie mäso slovenského pôvodu od tej poľskej.
- Hmotnosť a veľkosť jednotlivých dielov- všeobecne môžeme konštatovať, že poľská hydina je chovaná do vyšších porážkových hmotností, a preto sú celé kurčatá ako aj jednotlivé diely väčšie a ťažšie.Výnimkou preto niesú u poľskej hydiny napr.kuracie štvrte s hmotnosťou 500g, či prsia vážiace jedno 350 – 400g. Inými slovami kurča s hmotnosťou nad 2kg je takmer určite poľského pôvodu.
- Farba – koža poľskej hydiny má jasnú bielu farbu. Súvisí to so spôsobom chladenia. Väčšina poľských porážkarní hydiny chladí hydinu po zabití vodou. Táto voda obsahuje aj určité (zdravotne bezpečné) množstvo chlóru, ktorého úlohou je deaktivovať všetku mikroflóru na povrchu hydiny. Slovenská, resp. vzduchom chladená hydina má skôr smotanovobielu až nažltlú farbu. Samotné mäso – bez kože je u poľskej hydiny svetlejšej farby, naproti slovenskej, ktorá je svetlo ružová až ružová.
- Vzhľad povrchu– podobne ako farba, aj vzhľad povrchu je výrazne ovplyvnený spôsobom chladenia. Pri chladení vzduchom, ktoré sa používa v úplnej väčšine bitúnkov na Slovensku, je koža suchá, miestami môže mať hnedé škvrny spôsobené oxidáciou. Poľská hydina je naproti tomu lesklá akoby sviežejšia. Aj samotné mäso bez kože je u poľskej hydiny v dôsledku vyššieho obsahu vody na vzhľad šťavnatejšie a lesklé. Slovenská kuracina je akoby suchšia a bez lesku, matná.
- Anatomické delenie a opracovanie – určité rozdiely sú aj pri delení kurčiat. Pri poľských dodávateľoch je časté ponechávanie prsnej chrupavky spájajúcej jednotlivé prsné svaly- čím vzniká tzv. motýlik, inak povedané, prsia sú spojené do páru. Poľskou špecialitou je aj kurací krk ponechaný na trupe, či nedbalo od seba oddelené zadné štvrte. Všímajte si aj kvalitu opracovania – zostatky peria, krvavé podliatiny, polámané končatiny.
- Dodávateľské balenie – ak máte možnosť, všímajte si u predajcu aj balenie, v akom tovar dostal. Tu je niekoľko tipov na odhalenie poľského pôvodu, ktoré však patria do kategórie „nepriamych dôkazov“. Prepravky sú väčšinou bielej farby, môžu mať aj nápisy, hydina je prekrytá igelitom (obľúbený je najmä modrý), často sa objavuje zasypanie tovaru ľadovou triešťou . Môžete si všimnúť aj dodávateľské autá a pod.
- Zmeny pri uskladnení. Čerstvá poľská hydina má menej výraznú vôňu či zápach naproti slovenskej , ktorej aróma je výraznejšia, typická pre čerstvé hydinové mäso. Po dlhšom alebo nesprávnom uskladnení sa koža poľskej hydiny obalí vrstvou slizu, ktorý produkujú baktérie z povrchu tela, farba však ostáva dlhšie biela. Slovenská hydina pri prístupe vzduchu pomerne rýchlo mení farbu kože, objavujú sa hnedé škvrny, ktoré sa postupne rozšíria na celý povrch. Taktiež sú určité rozdiely vo viazanosti vody, poľská kuracina je náchylná uvoľňovať vodu, a tak sa v balení objaví určité množstvo mäsovej šťavy.
- Pri tepelnom spracovaní. Kto varí, ten bude vedieť, že každé mäso sa správa pri tepelnej úprave trochu inak. A preto ešte aj takpovediac na panvici môžeme odhaliť pôvod hydiny. Tá poľská rozhodne uvoľní viac vody, takže pri dusení máme v hrnci viacej šťavy a pri pečení nám viacej prská olej.
- Pri konzumácii. Samozrejme, veľmi záleží na spôsobe prípravy, použití korenín a podobne, ale všeobecne sa dá konštatovať, že slovenská hydina má výraznejšiu a intenzívnejšiu chuť. Chuťové vlastnosti mäsa ovplyvňujú tzv. extraktívne látky, najmä inozín, glykoproteíny, organické fosfáty a čiastočne aj glutamín. Ich obsah v mäse úzko súvisí so spôsobom a technológiou chovu ako aj s kvalitou a technikoukŕmenia a najmä zloženia kŕmnych zmesí. O obsahu minerálnych látok v mäse nám niečo môže zase prezradiť tmavšia, až hnedá farba mäsa tesne pri kosti.
- Samotná predajná cena je tvorená z viacerých zložiek, pričom marža predajcu je iba jednou z viacerých faktorov. Detailne rozobrať, prečo je vlastne poľská hydina tak výrazne lacnejšia od tej slovenskej, by vydalo minimálne na samostatný článok. Niektoré z hlavných príčin, ako je spôsob chladenia, sme už uviedli, ďalšími sú dotačná politika Poľska voči celému agrosektoru , kurz eura voči zlotému, ale aj objemy predaja, spracovateľské kapacity, energetická náročnosť, ceny surovín a energií, ceny a kvalita kŕmnych zmesí, určitá tolerancia veterinárneho dozoru, spôsob prepravy a iné.
- Označenie. V zmysle platnej legislatívy je každý predajca povinný riadne, čitateľne a na viditeľnom mieste označiť nielen balenú ale aj voľne loženú hydinu. Označenie musí obsahovať tieto povinné údaje: dátum porážky, trieda kvality, stav (chladená, mrazená), názov a sídlo dodávateľa, krajinu pôvodu. Pozor nenechajte sa oklamať, ani trojčíslie 858 na čiarovom kóde, ani ovál so značkou SK, ani slovenský štátny znak nevypovedajú nič o tom, či ide o slovenskú hydinu, to vám prezradí jedine údaj uvedený ako Krajina pôvodu. Na Slovensku je aktuálne schválených 11 prevádzok pre porážku hydiny. Medzi najväčšie patria : HYZA a.s. Topoľčany SK 106 ES, Hydina Slovensko s.r.o. SK 301 ES, HSH s.r.o. Veľké Zálužie SK 136 ES, Hydinár a.s., Gbely SK 135 ES
Prečo teda kupovať slovenskú hydinu?
Kúpite čerstvé a chutné hydinové mäso, ktoré je zaručene bez antibiotík a rastových hormónov, kúpite niekoľkonásobne skontrolované mäso (od výrobcu ku spotrebiteľovi až 12 krát) a tak zabezpečíte zdravie sebe a svojej rodine. V neposlednom rade zvážte aj ďalšie ekonomické aspekty ako fakt, že podporíte slovenskú ekonomiku, udržíte pracovné miesta na Slovensku, podporíte slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo a podporíte potravinovú sebestačnosť Slovenska.
V súčasnosti je podiel slovenskej hydiny na našom domácom trhu iba niečo okolo 54%. Za posledné roky však nebol pri našej hydine zaznamenaný žiaden potravinový škandál . Možno určité zmeny prinesie aj nová legislatíva platná od 1.4.2015, keď bude povinné pri pôvode hydinového mäsa označovať krajinu chovu hydiny a krajinu jej zabitia. Táto zmena vyplýva zo zmeny európskych právnych predpisov.
Na záver treba povedať, že naplnenie jedného či dvoch z uvedených znakov ešte nemusí znamenať, že Vás Váš predajca uvádza do omylu, či priamo podvádza na pôvode hydiny. Takže, ak niekde uvidíte bielu prepravku s nápisom v poľštine alebo zlomené kuracie krídlo, či zabudnutú prsnú chrupavku, nemusí nutne ísť o poľskú hydinu. Taktiež nezabúdajte, že v každom prípade máte právo dožadovať sa od predajcu doloženia pôvodu predávaného tovaru.Na záver ešte raz zdôrazňujeme, že našimi radami sme v žiadnom prípade nechceli povedať, že tovar iného ako slovenského pôvodu je hygienicky závadný alebo zdravotne nebezpečný. Chceli sme iba priniesť návod pre tých, ktorí chcú mať istotu, že ak si priplácajú za nákup hydiny, nedostanú ten istý tovar, ako by kúpili v susednej predajni za výrazne nižšiu cenu. (TS)
