Popri všetkom zhluku správ ohľadom útokov v Bruseli priniesol denník La Libre v skutku pozoruhodný otvorený list. Jeho autorom je budúci otec Julien Lagneaux, ktorého desí myšlienka, že sa jeho syn narodí do sveta plného nenávisti.
Znenie listu:
„Syn môj, otecko je smutný a prosí ťa o odpustenie.
Ešte tu ani nie si a ja už som plný obáv. Hoci som optimista, mám vo zvyku vidieť pohár poloplný a viac než kto iní sa často chválim schopnosťou oceniť mraky, vietor a dážď.
Už teraz ťa tak veľmi milujem, teba ktorého cítim hýbať sa skrze brucho pod svojou dlaňou. Fascinuješ ma, napĺňaš ma nadšením a umožňuješ mi zažívať tú najúžasnejšiu životnú skúsenosť, hoci „tu ešte nie si“.
Prosím ťa o odpustenie, pretože dnes pochybujem. Pochybujem o tom, čo ti môžem ponúknuť. Pochybujem, že ťa moja náruč môže dňom i nocou ochrániť proti hlúposti tých aj oných. Iste, aj ty sám budeš robiť hlúposti, rovnako ako kedysi ja, a práve ich prostredníctvom sa vytvaruješ a staneš sa skutočným človekom.
Ale dnes ráno mám pocit, že som strašne sebecký. Sebecký, že ti nemôžem ponúknuť nič iné ako práve toto: svet, ktorý sa zbláznil, kde sa nenávisť ešte nikdy nedočkala takej ozveny, kde naše slobody ešte nikdy neboli tak spochybnené, kde úcta k našej intimite a nášmu súkromného životu je stále viac zosmiešňovaná v prospech bezpečnosti na jednej a konzumácie na druhej strane.
Začal som považovať za „normálne“, že naše DNA a naše odtlačky prstov sú odoberané a uchovávané v priečinkoch a naša geolokalizácia plynulo prechádza od technologického majstrovstva ku skutočnej otázke bezpečnosti, nevyhnutné a očividné.
Odpusť, syn môj, že ti toto všetko ponúkam. Zaslepili ma skvostné dejiny života. Sledujem tvoj vývoj s takou nedočkavosťou, neistotou, láskou, strachom. Zvládnem to? A je vás tento svet hoden, teba, a tých miliónov ďalších detí, ktoré sa majú narodiť, Ľudí zajtrajška? Doteraz som si neuvedomoval, že darovať život môže byť tak desivé …
Dnes som si uvedomil, že ten svoj odteraz strávim úsilím naučiť ťa milovať pôdu, stromy, kvety, slnko, ale aj mraky, vietor a dážď. Odpusť mi, že nie som úplne úprimný a občas tí trochu zaklamem, aby som ťa naučil milovať ten život, ktorým som sa ťa rozhodol obdarovať … „
img: AP/čtk
