Vraví sa, že ľudia sa nemenia. Na podporu tohto tvrdenia existuje celý experiment. Aj po 50. rokoch ukazuje veľmi podobné výsledky.
Poslúchli by ste rozkaz? Podriadite sa autorite? Práve týmito otázkami sa zaoberá Milgramov experiment z oblasti sociálnej psychológie. Ešte v 60. rokoch sa na univerzite Yale psychológ Stanley Milgram zaoberal tým, či aj tie najhoršie činy v dejinách ľudstva boli iniciované len poslúchnutím rozkazov.
Experiment je dodnes kritizovaný. Niektorí tvrdia, že Milgram výsledky zmanipuloval a že jeho vzorka dobrovoľníkov bola príliš malá. To však nič nemení na tom, že získané fakty prekvapujú.
V čom spočíva Milgramov experiment?
Skupina 40 dobrovoľníkov bola vyzvaná k tomu, aby osobe vo vedľajšej miestnosti vyslala prostredníctvom niekoľkých tlačidiel elektrický šok, ak na položenú otázku odpovie nesprávne. Tento príkaz síce dostali, no výšku odoslaných voltov si mohli zvoliť sami. Čo však dobrovoľníci nevedeli bolo, že vedľa sedeli len herci, ktorí výkriky predstierali.
Pár dobrovoľníkov odišlo, niektorí protestovali, no aj tak je výsledok takmer mrazivý. Až 65 % zo 40 zúčastnených vedome ublížilo cudziemu človeku. Tí dokonca nasledovali všetky príkazy a dostali sa až k sile 450 voltov.
Experiment opäť vyskúšali Poliaci
Aj po 50. rokoch psychológovia výsledky Milgramových testov ešte stále spochybňujú. Overiť sa ich znova pokúsili Poliaci na Univerzite humanitných a sociálnych vied vo Varšave. Podľa psychológa Tomasza Grzyba sa ich štúdia pokúša dokázať, že ľudia sa nemenia a aj tí, ktorí tvrdia, že by nič podobné nespravili, môžu byť prekvapení.
V novej verzii experimentu psychológovia vytvorili skupinu 80 ľudí, v ktorej mali rovnaké zastúpenie muži aj ženy, vekovo rôznorodí od 18 až po 69. Priebeh bol rovnaký ako pri pôvodnom experimente s tým rozdielom, že podávané volty boli o čosi nižšie. Výsledky sa veľmi nelíšili. V poľskom experimente poslúchlo rozkazy 90 % ľudí. Čo je väčšina tak ako aj u Milgrama.
„Milgramov experiment sa zaoberal ľudskou poslušnosťou voči vyššej autorite, aj po 50. rokoch tu máme dôkaz, že drvivá väčšina ľudí ešte stále dokáže ublížiť neznámemu človeku,“ povedal po uskutočnení experimentu Tomasz Grzyb.
Foto: pixabay.com
Je naozaj ľudstvo vo svojej podstate zlé?
Možno si v závere položíte otázku, či sme naozaj takí zlomyseľní a tak ľahko dokážeme prejaviť poslušnosť. Už na začiatku bolo spomínané, že Milgramove výskumy mnohí odsudzujú kvôli nízkej relevantnosti. Na základe takej malej vzorky sa nedá súdiť celá populácia.
Niektorí dokonca študovali archívy univerzity Yale a pokúšali sa nahliadať na nepríjemné výsledky zo svetlej stránky. Zistilo sa, že účastníci experimentu boli dokonca radi, že môžu svojou činnosťou prispieť k uskutočneniu vedeckého experimentu. Možno aj kvôli tomu poslúchli rozkazy. Aj tento fakt prináša na pole psychológie zaujímavé zistenia. Ľudia v tomto prípade neboli motivovaní čistou túžbou konať zlo, no práve naopak, ich motivácia spočívala v tom, že robia niečo prospešné, či dokonca dôležité pre vedu.
V konečnom dôsledku možno naozaj nie sme primárne zlí, no Milgramov experiment dodnes vyvoláva úvahy o podstate ľudského charakteru a jeho schopnosti podriadiť sa autoritám.
zdroj: sciencealert.com
