Keď sa rozprávame, tak nám náš hlas znie normálne, sme na neho zvyknutí. Rovnako aj keď na niečo myslíme, tak náš vnútorný hlas znie prirodzene, no keď sa počujeme napríklad na nahrávke, tak sa nám môže zdať, že počujeme niekoho iného. Pýtali ste sa niekedy, prečo je tomu tak? Téme sa podrobnejšie venoval portál wonderopolis.org.
„Počkaj! som to ja? Takto zniem?!“
Pravdepodobne potom, ako ste videli video, na ktorom rozprávate a počuli ste svoj hlas, tak ste zarazili a povedali si „Počkaj! som to ja?“. Veruže áno, boli ste to vy, hoci ste sa počuli inak. Otázkou je prečo. Len pre zaujímavosť, podľa štatistík iba 38% ľudí je schopných na prvé počutie rozoznať svoj hlas! No ak sa vám váš hlas, ktorý ste počuli, nepáči, tak vám musíme povedať, moc s tým nespravíte. Zvukové nahrávky neklamú, skutočne tak zniete pre svoje okolie!
Prečo sa počujem inak?
Sluchové mechanizmy ucha ležia hlboko vo vnútornom uchu. Zvuk, aby sa dostal do vnútorného ucha, ide tam rôznymi spôsobmi. Možno ste to nevedeli, no väčšina toho, čo počujeme, je výsledkom vedenia vzduchu. Tým najtypickejším nosičom zvuku je vzduch.
Tieto zvukové vlny sa dostanú do vášho vonkajšieho ucha a cestujú cez bubienok a stredné ucho do slimáka, čo je špirálovitý orgán vo vnútornom uchu naplnený tekutinou, ktorý tieto vlny prenáša do mozgu. No zvuk môžu viesť aj iné orgány, hoci je to ich „vedľajší produkt“. Nosičom zvuku môžu byť aj kosti alebo tkanivá vo vašej hlavne, ktoré rovnako nesú zvukové vlny do slimáka.
Keď rozprávate, tak hlasivky tvoria zvukové vlny, ktoré sa šíria vzduchom, aby dosiahli vaše vnútorné ucho. No kosti a tkanivá vo vašej hlave takisto vedú zvukové vlny. Čo to znamená? Keď rozprávate, tak zvuk ktorý počujete, je vedený oboma spôsobmi.
Teda keď sledujete video alebo nahrávku, na ktorej sa počujete rozprávať, tak zvuk je vedený len jedným nosičom, výsledkom je, že ho počujete inak a znie vám divne!
„Keďže vám chýba časť zvuku, ktorá pochádza z vedenia kostí v hlave, váš hlas znie na nahrávke inak.“
Keď rozprávate, tak dochádza k zosilňovaniu nízkofrekvenčných vibrácií. Spôsobujú to kosti a tkanivá, ktoré vedú zvuk. Výsledkom je, že váš hlas znie plnšie a hlbšie, než v skutočnosti je. Preto, keď počujete svoj hlas na nahrávke, zvyčajne znie vyššie a slabšie, ako si myslíte, že by mal.
Ako takou útechou môže pre vás byť, že každému sa na nahrávke zdá jeho hlas prinajmenšom divný, ak nie smiešny. Nie ste v tom teda sami!
