Pojedanie hliny je pre mnohých Slovákov len ťažko predstaviteľné, no vo svete ľudia hlinu stále jedia a považujú ju za veľmi chutnú. Takéto pojedanie hliny alebo pôdy odborne nazývané geofágia, sa pre mnohých ľudí stalo závislosťou a to predovšetkým v krajinách južnej Afriky a Ameriky. Tento problém bol prvotne spojený s hladovaním obyvateľstva a veľkou chudobou. Pojedanie pôdy je na svete prítomné už stovky rokov a dokonca už Hippokrates vo svojej učebnici popísal zoznam chorôb spojených s pojedaním pôdy gréckymi tehotnými ženami v 4. storočí pred našim letopočtom.
V súčasnosti ľudia konzumujú jemnú hlinu červenej farby a takéto správanie sa najčastejšie vyskytuje u žien počas tehotenstva ako znak anémie z nedostatku železa. Pojedanie pôdy praktizujú tehotné a dojčiace ženy v subsaharskej Afrike. Problémom takejto konzumácie je skutočnosť, že africká pôda môže byť vysoko kontaminovaná mikróbmi a môže obsahovať vysoké hladiny olova či ortuti.
Pojedanie hliny už dávno nie je len problémom ľudí, ktorí nemajú čo do úst. Aj keď sa geofágia často využíva na potlačenie chuti do jedla alebo ako prostriedok na vyplnenie obsahu žalúdka, dnes je už pomerne bežná aj u ľudí, ktorí hladom netrpia a nie je to ani bežná súčasť ich tradícií či zvyklostí, informuje web Národného centra pre biotechnologické informácie ncbi.nlm.nih.gov.
Chuť na čokoládu rovná sa chuť na hlinu
Pravidelnú konzumáciu ílovitej pôdy v Afrike praktizuje zhruba 30 % až 80 % predovšetkým žien a denne takto spotrebujú 100 g až 400 g pôdy.
„Predovšetkým tehotné a dojčiace ženy majú takmer vždy k dispozícii nejakú pôdu na jedenie. To je lacné kúpiť na trhu,“ vysvetľuje Ruth Kutalek z Centra verejného zdravia MedUni vo Viedni.
Štúdia vykonaná na Lekárskej univerzite vo Viedni teraz dokázala, že pojedanie hliny je návykovým správaním. Doposiaľ tieto motívy ľudí konzumovať hlinu neboli podrobne skúmané s dôrazom na návykové správanie.
Zistenia boli prezentované v časopise „The American Journal of Tropical Medicine and Hygiene“ a boli výsledkom dizertačných prác troch študentov medicíny Leny Hüblovej, Stephana Leicka a Lukasa Güttla pod vedením Ruth Kutalek. Autori štúdie popisujú chuť na pôdu za podobnú chuti na čokoládu alebo za akýsi druh odmeny. Kutalek dopĺňa:
„Títo ľudia často jedia hlinu ako občerstvenie medzi jedlami a uvádzajú, že sa bez nej nezaobídu.“
Existuje však aj ďalší dôvod geofágie. Konzumovaná pôda obsahujúca íl viaže toxíny a účinok možno prirovnať k živočíšnemu uhliu, ktorým bojujeme proti hnačke. Hlina by tiež mohla vplývať na pH žalúdočnej kyseliny a napomáhať v boji proti páleniu záhy a pri rannej nevoľnosti.
Konzumácia pôdy vo veľkých množstvách však môže negatívne ovplyvňovať zdravie. Vysoký obsah toxínov a ťažkých kovov môže vážne ohroziť zdravie a vývoj dieťaťa ako i zdravie samotnej matky.
„Dôrazne sa preto odporúča, aby sa spotreba znížila,“ hovorí Kutalek. Toto návykové správanie, tak ako aj ostatné, sa nedá zmeniť zo dňa na deň. Navyše niektorí africkí migranti žijúci v Európe majú stále vo zvyku jesť pôdu, ktorú vedia zohnať po porciách v exotických supermarketoch.
