Jednou z vôbec najstarších a najrozšírenejších foriem popravy bola smrť obesením. Prvé známe obesenie nariadene súdom sa datuje do doby spred 2 500 rokmi v Perzskej ríši. No existujú aj iné spôsoby popráv, ktoré sa tešili v histórii ľudstva veľkej obľube. Ide napríklad o popravu mečom, ktorá pochádza z doby okolo roku 1540. Spomenúť môžeme aj popravu uškrtením z Antiky či uvarenie zaživa z dôb starovekého Grécka. Tých spôsobov je skutočne veľa. No pravdepodobne väčšine z nás, keď sa hovorí o starovekých spôsoboch popravy, napadne smrť gilotínou.
Poprava gilotínou
Zariadenie sa skladalo z pevnej rámové konštrukcie s padajúcou čepeľou, ktorá rýchlo a presne oddelila hlavu od tela odsúdenej osoby. Popravy pomocou gilotíny boli verejné a často sa konali na verejných námestiach, kde sa zhromaždili diváci. Gilotína sa stala symbolom teroru vzhľadom na to, že týmto spôsobom boli zabité tisícky ľudí. Medzi najznámejšie obete gilotíny patrí napríklad kráľ Ludovít XVI. či kráľovná Mária Antoinetta.
Zárodky tohto prístroja sme mohli vidieť už pred rokom 1 300 a to napríklad v Nemecku, Taliansku či vo Veľkej Británii. Vôbec prvá poprava týmto spôsobom sa datuje do roku 1307 v Írsku. K spopularizovaniu tohto vraždiaceho nástroja prišlo ale až počas veľkej francúzskej revolúcie, ktorá sa odohrala koncom 18. storočia. V tomto období revolucionár Joseph Guillotin navrhol zavedenie tohto mechanického stínania hláv ako rovnocenný nástroj na popravu pre všetky vrstvy obyvateľstva, vysvetľuje wikipedia.org.
Zaujímavosťou ale je, že Gilotína bol vo všeobecnosti proti trestu smrti, no keďže sa o jeho zrušení v tom čase ani neuvažovalo, rozhodol sa navrhnúť rýchlejšej spôsob dekapitácie, ktorý bol humánnejší v porovnaní s dekapitáciou mečom alebo sekerou. Prvýkrát bola gilotína použitá ako metóda popravy v roku 1792. „Odskúšal“ ju lupič menom Nicolas Jacques Pelletier, ktorý počas rabovačky zabil človeka. Na vývoji a zdokonalení tohto vraždiaceho stroja sa podieľali aj lekár Antoine Louis a mechanik Tobias Schmidt. Kuriozitou je i to, že Gilotína sa neskôr neúspešne pokúšal dištancovať od vynálezu počas masových popráv, no neúspešne.
Niektorí diváci sa sťažovali, že stroj bol príliš rýchly a presný a žiadali, aby sa vrátili „staré“ a „dobré“ spôsoby popravy, napríklad smrť obesením. A hoci nadšenie pre gilotínu rýchlo vyprchalo, tak aj napriek tomu, tento spôsob popravy bol v Európe prítomný dlhšie, než si myslíte. Posledná poprava týmto spôsobom sa odohrala pomerne nedávno a to v roku 1977. Ako už asi tušíte, tak posledné sťatie hlavy gilotínou sa odohralo v Francúzsku. Popraveným mužom bol Hamida Djandoubi, ktorý bol odsúdený za mučenie a vraždu svojej priateľky.
Mimochodom, miestne zákony umožňovali gilotínu používať ešte do roku 1981, no potom došlo k zrušeniu trestu smrti a tým pádom, gilotína už nebola nikdy nepoužitá.
