Nová štúdia prináša prelomové poznatky o tom, prečo sa niektoré druhy zvierat, ako sú aljašské kone, korytnačky cryptodira, ostrovné jašterice a ďalšie, postupne v evolúcii svojho druhu zmenšovali. Vedci z Univerzity v Readingu pod vedením Dr. Shovonlala Roya použili počítačové modely simulujúce evolúciu a identifikovali dva kľúčové ekologické faktory, ktoré z dlhodobého hľadiska ovplyvňujú ich veľkosť.
Štúdia, ktorá bola publikovaná v časopise Communications Biology, vyvracia niektoré doterajšie teórie a prináša nové vysvetlenia.
Táto štúdia sa zaoberala aj takzvaným Copeovým pravidlom. Ide o hypotézou v evolučnej biológii, ktorá tvrdí, že v rámci skupiny zvierat dochádza postupom času k evolúcii smerom k väčším telesným veľkostiam. Tento trend bol po prvýkrát pozorovaný a opísaný Copeom v 19. storočí a odvtedy bol predmetom mnohých štúdií a diskusií. Avšak fosílne dôkazy z posledných desaťročí ukazujú pozoruhodne protichodné trendy, s nárastom veľkosti u niektorých skupín, či zmenšovaním u iných. Inými slovami, Copeove pravidlá rozdelili výskumníkov na dva myšlienkové prúdy. Jeden z nich je zástancom týchto pravidiel a druhý odporcom.
Veľká konkurencia a riziko vyhynutia sa kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú veľkosť zvierat
Dr. Roy vysvetľuje: „Podobne ako sa snažíme prispôsobiť horúcemu alebo studenému počasiu v závislosti od toho, kde žijeme, naša štúdia ukazuje, že veľkosť zvierat sa môže zväčšovať alebo zmenšovať v závislosti od ich prostredia.“
V oblastiach a časoch, kde je veľká konkurencia medzi rôznymi druhmi o potravu a úkryt, sa veľkosť zvierat často zmenšuje. Napríklad malé kone, ktoré žili na Aljaške počas ľadovej doby, rýchlo zmenšili svoju veľkosť kvôli zmenám klímy a vegetácie.
Naopak, kde je priama konkurencia menšia, veľkosť zvierat má tendenciu zväčšovať sa. To je však spojené s vyšším rizikom vyhynutia, ako to bolo v prípade dinosaurov.
Vzory zmeny veľkosti tela
Počítačové modely identifikovali tri rôzne vzory zmeny veľkosti tela v závislosti od rôznych podmienok:
Postupný nárast veľkosti v čase
Tento jav nastáva, keď je konkurencia medzi druhmi určovaná hlavne ich relatívnymi veľkosťami tela, namiesto rozdielov vo výklenkoch. Rozdiel vo výklenku je proces, pri ktorom rôzne druhy prispôsobujú svoje správanie, stravu a prostredie tak, aby minimalizovali konkurenciu medzi sebou a mohli spolu koexistovať.
Napríklad, niektoré druhy morských živočíchov (napr. bezstavovce) postupne zväčšovali svoju veľkosť počas miliónov rokov.
Nárast veľkosti nasledovaný vyhynutím
V tomto prípade najväčšie zvieratá opakovane vyhynú, čo otvára príležitosti pre iné druhy zaujať ich miesto a vyvinúť sa do ešte väčších rozmerov. Hromadné vyhynutia najviac postihujú veľké dravé zvieratá. Veľmi veľké cicavce a vtáky sú obzvlášť náchylné k vyhynutiu – napríklad dinosaury a obrie lietajúce plazy.
Postupné zmenšovanie veľkosti v čase
Simulácie tiež predpovedali opak Copeovho pravidla a to zmenšovanie druhov v priebehu času. To nastáva, keď je konkurencia vysoká a existuje prekrytie využívania habitatov a zdrojov. Keď sa druhy vyvíjajú do odlišných výklenkov, čelia evolučnému tlaku na zmenšenie veľkosti.
