V mozgu máme miesto, kde sa skrýva dobro. U niektorých ľudí sa ale ukrýva veľmi dobre…
Odmietli by ste ponúkané peniaze? Vaša reakcia vás možno prekvapí, no napriek tomu sa vždy zachováte rovnako. Predovšetkým ak je v pozadí nejaká nespravodlivosť. Ľudské bytosti majú sklon – ako je vedecky dokázané – odmietnuť odmenu, ak je výsledkom nerovného rozdelenia zdrojov, či už sa nespravodlivosť týka ich samých alebo niekoho iného.
Prečo ľudia odmietajú ponúkané peniaze? Aký vývojový článok je spojený so zjavne nevýhodným konaním? Stojí za tým jedna špecifická časť mozgu, ktorú identifikovali vedci z Medzinárodnej školy pre pokročilé štúdiá (Sissi) v severotalianskom Terste.
Hoci sa správame identicky v otázke rešpektovania spravodlivosti, pokiaľ ide o nás aj pokiaľ ide o niekoho tretieho, štúdia uverejnená v časopise Social Cognitive and Affective Neuroscience (SCAN) ukázala, že mozgové spoje podieľajúce sa na týchto dvoch prípadoch sú rôzne. Zvlášť jedna časť mozgu je zrejme kľúčová pri chápaní spravodlivosti, pokiaľ ide o nás samých.
Ako vypnúť mozog?
U osôb, ktoré sa pokusu zúčastnili, vedci použili metódu takzvanej transkraniálnej stimuláciae tDCS, ktorá umožňuje dočasne a bezpečne deaktivovať jednu časť mozgu. Tieto osoby potom boli vyzvané, aby v krátkosti odmietli alebo prijali istú sumu peňazí, o ktoré sa mali deliť s tým, kto im ivh ponúkal. Rozdelenie peňazí určoval ten, kto dával, a mohlo sa deliť pol na pol, alebo nerovne, kedy prijímajúci dostal len oveľa menšiu sumu.
„Keby sa človek mal riadiť dokonale racionálnym meradlom, mal by prijať akúkoľvek ponuku, pretože ‚aspon niečo‘ je vždy lepšie ako nič. Ale aj v prípade nerovného rozdelenia peňazí bolo percento odmietnutia veľmi vysoké,“
upozorňuje hlavná autorka štúdie Claudia Civaiová, ktorú citoval taliansky denník Corriere della Sera.
Mozgové spoje, ktoré sú za týchto situácií uvedené do činnosti v prípade, že ide o nás samých alebo o tretiu osobu, sú rôzne. „V predošlých štúdiách sme pozorovali rovnakú tendenciu odmietnuť nespravodlivú ponuku, či už sa to týkalo pokusnéej osoby samotnej, alebo nejakej tretej osoby. Pri terajšom pokuse sa však ukázalo, že mozog v oboch situáciách pracuje odlišne, “ dodáva Civaiová.
Centrum dobra odhalené
S pomocou metódy tDCS vedci deaktivovali tú zónu mozgu, ktorá bola v predchádzajúcich výskumoch označená ako kľúčová pre tento typ situácií. „Stredná časť prefrontálneho kortexu je tým miestom v mozgu, ktoré sme v predošlých výskumoch označili za kľúčové pre tento typ situácií. Deaktivoval sme ju s pomocou tDCS, zatiaľ čo pokusné osoby plnili úlohu, “ uvádza Civaiová.
„Zatiaľ nevieme, akým spôsobom táto časť mozgu prispieva k chápaniu nespravodlivosti. Mohla by pomáhať práve pri chápaní nespravodlivosti alebo rozširovať intenzitu emócií, ktoré pociťujeme, keď sa s nami zle nakladá, ale teraz sme presvedčení o tom, že táto zóna mozgu je dôležitá, pokiaľ ide o sebalásku,“ dodáva Civaiová.