Možno vám táto otázka príde ako úplne absurdná. Ale fenomén pochovania za živa patril k najväčším fóbiám 19.storočia – dostal dokonca aj vlastný lekársky názov taphofóbia…
Pred 150 rokmi ale ešte veda nepokročila tak ďaleko, aby sa vedcom podarilo spočítať, ako dlho vydržíme. Ľudia sa báli, že sa v rakve budú trápiť celé dni – dlhé, pomalé a desivé umieranie… To potrebné opísal slávny Edgar Allan Poe v jednej zo svojich najlepších poviedok. Lenže, našťastie, je to inak. Môžeme vás upokojiť, keby vás niekto omylom pochoval, dlho sa trápiť nebudete…
Táto otázka zaujala aj novinára z časopisu Popular Science. Oslovených bolo rovno niekoľko expertov z rôznych odborov a chceli po nich ich názory. Ukázalo sa, že odhady vedcov sa značne líšia – medzi 10 minútami a 36 hodinami. Prečo?
Najdôležitejším faktorom je tu množstvo kyslíka v rakve. Ak neuvažujeme o infarktu alebo mŕtvici spôsobenej strachom z takejto situácie, je nedostatok vzduchu tým, čo človeka uväzneného v rakve zabije spoľahlivo a najskôr. Funguje tu nepriama úmera: čím menší ste, tým dlhší čas zrejme v rakve prežijete. Že by to bola úplna výhoda, to sa povedať nedá…
Len pár čísel …
Priemerná rakva totiž obsahuje asi 890 litrov vzduchu, ľudské telo má objem asi 66 litrov. To znamená, že v rakve zostáva asi 820 litrov vzduchu. Pričom kyslíka je v ňom 66 litrov. A pretože normálny zdravý človek spotrebuje každú minútu asi pol litra kyslíka, vydýchal by celý objem rakvy asi za 5,5 hodiny. Ale to sú len teoretické úvahy, veľa by záležalo na konkrétnych podmienkach a detailoch.
Čím menšie telo, tým viac vzduchu v rakve zostane – a tým dlhšie daný človek vydrží. Tiež by záležalo na tom, či by človek začal panikáriť – potom by spotreboval kyslíka viac, alebo by dýchal pomaly a pokojne, čím by pár desiatok minút navyše získal. Aj plavci alebo ďalší ľudia schopní pracovať s dychom (napríklad hráči na dychové nástroje) by asi vydržali o pár desiatok minút navyše.
Smrť ako vyslobodenie
Problém je, že tým človek nič nezíska. Rakvy sa pochovávajú obvykle do hĺbky okolo 150-180 centimetrov – takže ľudský krik by počuť von nebol. A čo pokúsiť sa preraziť pomerne krehké veko rakvy a predrať sa na slobodu, tak ako to urobila napríklad hlavná hrdinka filmu Kill Bill? Áno, to by fungovalo skvele, teda ak by vaším záujmom bolo zomrieť čo najskôr. Váha 180 centimetrov udupanej hliny znamená pekných pár ton – a tie by vám dopadli drvivou silou priamo na hrudník alebo hlavu.
Vedci, ktorých časopis Popular Science oslovil, sa však zhodli na jednom – smrť by nebola nijako hrozná, teda v posledných momentoch života. Nahromadený kysličník uhličitý by totiž viedol k otrave so všetkými súvisiacimi príznakmi. Človek uväznený v rakve by tak v posledných chvíľach života upadol do malátnosti a potom do spánku, ktorý by sa pomaly premenil v smrť. .src
FOTO: film „Pochovaný za živa“ (veľmi dobrý film)
