Pri pohľade na oblohu sa môže zdať, že Slnko je drobnou guľôčkou, no skutočnosť je iná. Naša hviezda je od nás vzdialená približne 150 miliónov kilometrov a v skutočnosti je oveľa väčšou, než sa môže na prvý pohľad zdať. Len pre zaujímavosť, svetlu trvá približne 8 minút a 20 sekúnd, kým sa dostane na Zem a to cestuje rýchlosťou 299 792 458 m/s (resp. 299 792,458 km/s).
Ako veľké je teda Slnko? Vo vesmírnom meradle je naša hviezda „šedým priemerom“, hoci existujú aj menšie hviezdy. No našli by sme aj také, ktoré sú 100-krát väčšie prípadne ešte viac. Najväčšia známa hviezda vo vesmíre je UY Scuti. Má odhadovaný polomer 1,188 miliardy kilometrov. Ak by bol UY Scuti stredom našej slnečnej sústavy, jeho fotosféra alebo vonkajší obal by siahal tesne za obežnú dráhu Jupitera.
Ako veľké je Slnko?
No vráťme späť k nášmu Slnku. Polomer našej hviezdy je približne 696 340 kilometrov. Inými slovami, priemer Slnka je okolo 1 392 680 kilometrov. Čo je asi 109-násobok priemeru Zeme. Len pre porovnanie, priemer našej planéty je odhadom 6 371 kilometrov. Úplne prvým človekom, ktorý sa pokúsil vypočítať veľkosť Slnka, bol Aristarchos zo Samosu, grécky matematik a astronóm, ktorý žil v rokoch 384-322 pred Kristom. Použil správne geometrické princípy, ale urobil niekoľko nesprávnych meraní na základe pozorovaní, ktoré urobil zo Zeme, bez akýchkoľvek prístrojov. Jeho odhad veľkosti Slnka sa ukázal ako nesprávny, ale pripravil pôdu pre budúce pokusy.
Zaujímavosťou je, že Slnko váži asi 333 000-krát viac ako Zem. Je tak mohutné, že sa do neho zmestí asi 1 300 000 planét Zeme. Zem je veľká asi ako priemerná slnečná škvrna, vysvetľuje portál Cool Cosmos at IPAC.
Rovnako treba povedať, že Slnko leží v srdci slnečnej sústavy, kde je zďaleka najväčším objektom. Obsahuje 99,8 % hmotnosti slnečnej sústavy. Povrch Slnka je horúci asi 5 500 stupňov Celzia, zatiaľ čo teploty v jadre dosahujú viac ako 15 miliónov Celzia, čo je spôsobené jadrovými reakciami.
Ak by ste nevedeli, tak naše Slnko má približne 4,5 až 5-miliárd rokov a aktuálne je v strede svojej životnosti. No našu planétu budeme musieť opustiť oveľa skôr, aby sme prežili. Dôvodom je, že akonáhle sa všetok vodík spotrebuje, Slnko už nebude stabilné. Čo povedie k jeho expanzii až kým pohltí všetko naokolo vrátane Zeme. Sprievodným javom bude i to, že sa zvýši svietivosť Slnka a to až do takej miery, že nebude možný život na Zemi, ako ho dnes poznáme. Planéta bude príliš horúca na to, aby podporovala život. No potrvá to približne 1,1 miliardy rokov, kým sa tento scenár naplní. Máme teda dostatok času, aby sme si našli nový domov.
