90% Mauritánie tvorí samá púšť. Jedinou dopravou je tu nákladný vlak, ktorý je zároveň aj najdlhším na Sahare. Má 2,5 kilometra. Kanadská fotografka Jody MacDonald strávila dva mesiace objavovaním a fotografovaním púštnej krajiny.
Mauritánska železnica je jedinou traťou v Mauritánii. Je dlhá 700 kilometrov a preváža železnú rudu z baní na severe Afriky do prístavného mesta Nouadhibou. Pre mnohých ľudí z odľahlých oblastí je tento vlak jedinou možnosťou dopravy. Často cestujú sediac na vagónoch plných železnej rudy.
img: lostateminor.com
Jody chcela zažiť na vlastnej koži podmienky africkej Sahary. Počas svojej cesty zároveň testovala výdrž fotoaparátu. Vzniklo množstvo krásnych fotiek, dokumentujúcich tvrdé podmienky horúcej púšte. Jej cesta začala v hlavnom meste Mauritánie Nouakchott a pokračovala severozápadne pozdĺž pobrežia.
img: lostateminor.com
„Sahara ma fascinuje a vždy som chcela nasadnúť na mauritánsky vlak. S postupným objavovaním ma zaujímala čoraz viac. Veľa ľudí sem nechodí a ešte viac nikdy nepočulo o krajine, ktorá je takmer dvakrát väčšia ako Francúzsko a zaberá veľký kus severozápadnej Afriky.“ Jody o svojej ceste hovorí s nadšením, no nebola to prechádzka ružovou záhradou. Dlhé kilometre zastihlo aj niekoľko púštnych búrok.
img: lostateminor.com
„Búrka prišla veľmi rýchlo, zastavila som, aby som spravila pár fotiek a než sme sa nazdali vietor sa značne zdvihol a zrazu začalo pršať. Behom pár minút sa zrýchlil na 150 km/h. Myslela som, že mi zoderie kožu, kvôli dažďu a piesku víriacemu okolo nás. Bolo to, ako keby mi ju niekto šmirgľoval. Nikdy predtým som nezažila tak silný vietor.“
Jody a jej tím aj napriek horším podmienkam dokázali nafotiť fotografie, zobrazujúce takmer nekonečnú púšť. Sama fotografka hovorí o dobrodružstve ako o celom procese a nielen konečnej destinácii. Zážitkom je pre ňu samotná cesta, spojená s mnohými ťažkosťami ale aj krásami.
