Dnešná úroveň medicíny je úplne niekde inde, ako tomu bolo v minulosti. Vďaka modernej medicíne a očkovaniu, sa nám podarilo poraziť mnohé choroby.
Podarilo sa to hlavne vďaka Louis Pasteurovi, ktorý ešte v roku 1878 vypestoval baktériu slepačej cholery a začal zvieratá očkovať, no väčšina umrela. O rok neskôr úplnou náhodou zistil, že staré bakteriálne kultúry strácajú svoju nákazlivosť. Dal svojmu asistentovi príkaz, aby zaočkoval zvieratá čerstvou dávkou baktérií, no on na to zabudol. Neskôr ich zaočkoval staršími baktériami a hoci zvieratá vykazovali príznaky choroby, tak boli len mierne. Následne podal zvieratám čerstvú dávku baktérií, no tie sa už nenakazili. Tento objav priniesol revolúciu do zdravotníctva a viedol ku vzniku odboru imunológie.
Pandémia, ktorá zobrala desiatky miliónov životov
Ľudstvo si po objave vakcíny prešlo viacerými pandémia a mnohé z nich si zobrali za obeť milióny ľudských životov, no nikdy neboli tak hrozivé, ako bola pandémia Čiernej smrti v rokoch 1346-1353.
Ide o vôbec najsmrteľnejšiu pandémiu zaznamenanú v histórii ľudstva. Tiež je známou aj pod pojmom bubonický mor a vyskytla sa v západnej Eurázii a severnej Afrike. Bubonický mor, ktorý spôsobuje baktéria Yersinia pestis, ktorá sa šíri prostredníctvom bĺch, sa počas čiernej smrti pravdepodobne prejavil aj v iných formách, ako napríklad ako pľúcny mor, ktorý sa prenášal medzi ľuďmi pomocou aerosólov, vysvetľuje wikipedia.org.
Hoci pôvod čiernej smrti je sporný, tak prevláda názor, že táto pandémia pochádza z Ázie. Do ďalších častí planéty prišla spolu s hlodavcami, ktoré často žili na palubách obchodných lodí. Prístavy, ktoré boli v tom čase hlavnými mestskými centrami, boli dokonalou živnou pôdou pre potkany a blchy, a tak zákerná baktéria prekvitala a napáchala nepredstaviteľné straty na životoch naprieč tromi kontinentami. Pandémia bola údajne prvýkrát zavlečená do Európy počas obliehania janovského obchodného prístavu Kaffa na Kryme armádou Zlatej hordy Janiho Bega v roku 1347.
Boli nájdené dôkazy, že Čierna smrť sa po dostaní na brehy začala rýchlo šíriť medzi ľuďmi, a to najmä ako pľúcny mor, čo vysvetľuje rýchle šírenie epidémie do vnútrozemia.
Čierna smrť mala rýchly spád
Symptómy ochorenia sa prejavovali veľmi rýchlo a ľudia, ktorí sa nakazili, mohli zomrieť v priebehu niekoľkých dní. Medzi hlavné symptómy patrili napríklad horúčka, silné bolesti hlavy, svalov a kĺbov, opuch lymfatických uzlín, krvácanie (výtok krvi z nosa, ďasien a iných častí tela) či pneumónia.
Úmrtnosť na Čiernu smrť bola veľmi vysoká a odhady sa líšia v závislosti od konkrétnej oblasti, kde sa pandémia vyskytla. Napríklad v niektorých regiónoch Európy bola úmrtnosť až 50% a v niektorých mestách a oblastiach to mohlo byť aj viac. Rovnako treba spomenúť, že úmrtnosť nebola vysoká len medzi pacientami, ale aj medzi lekármi a sestričkami, ktorí sa starali o chorých.
„Najmä v začiatkoch pandémie, keď európska spoločnosť nebola na infekčné choroby pripravená a neexistovali účinné spôsoby liečby a prevencie, bola úmrtnosť veľmi vysoká.“
Predpokladá sa, že Čierna smrť si zobrala za obeť 75 až 200-miliónov ľudských životov.
