Delfíny patri k mäsožravcom a ich jedálniček tvorí široká škála potravín od rýb, chobotníc, kôrovcov či hlavonožcov. Lov väčších rýb prebieha systematickou spoluprácou viacerých delfínov. Svoju korisť obkľúčia neustálym plávaním v kruhu, aby jej zabránili v úniku a niektoré delfíny postupujú dokonca tak, že svoju budúcu potravu zatlačia do plytkej vody pozdĺž pobrežia. Všetku potravu prehltnú vkuse a nepotrebujú k tomu svoje zuby, tie využívajú len na svoju obranu a uchopenie predmetov. Ryby hltajú hlavou smerom napred, čím zabránia tomu, aby im šupiny rýb poškodili hrdlo. Delfíny tiež disponujú dvoma žalúdkami, jeden slúži na ukladanie potravy a druhý na trávenie.
K delfínom patria aj druhy, ktoré poznáme ako kosatky. Vyznačujú sa čiernobielou farbou a sú najväčším druhom delfínov, ktoré žijú v každom oceáne na svete. Takisto ako šedé delfíny, aj tie čiernobiele sa vyznačujú vysokou inteligenciou a schopnosťou dorozumievať sa medzi sebou. Delfíny sú všeobecne schopné plávať rýchlosťou až 40 kilometrov za hodinu. No ich priemerná bežná rýchlosť je 12 kilometrov za hodinu.
Ďalšou zaujímavosťou, ktorá delfíny vystihuje, je ich schopnosť dožiť sa vysokého veku. Samozrejme, že dĺžka ich života závisí od miesta, kde žijú, od potravy a celkovej kondície, no sú schopné sa dožiť neuveriteľných 20 až 50 rokov. Na určenie veku delfína slúžia ich zuby, v ktorých sa dajú rozpoznať letokruhy a tie určujú ich vek. Jeden kruh predstavuje 1 rok života delfína. Najkrehkejšie obdobie delfína je počas jeho dvoch rokov, kedy sú najviac náchylné na choroby, predátorov a nepriaznivé klimatické podmienky, informuje portál marcoislanddolphintour.com.
Delfíny majú výnimočný mozog aj pľúca
Delfíny spia nezvyčajným spôsobom a to pomocou takzvaného unihemisférického spánku, čo v praxi znamená, že spia len s polovicou mozgu. Keď delfín zaspáva, vypne jednu hemisféru mozgu a zatvorí opačnú časť oka. To umožňuje delfínom sledovať, čo sa okolo nich deje a regulovať svoje dýchanie. Niektoré delfíny počas spánku stoja na mieste, no iné sa môžu pohybovať pomalou rýchlosťou. Každá polovica mozgu delfína spí denne asi 4 hodiny. Spánok s polovicou mozgu umožňuje zachovať určité fyziologické procesy, ako je pohyb svalov, čo pomáha teplokrvným cicavcom, ako sú delfíny, udržiavať telesné teplo, ktoré potrebujú na prežitie.
Delfíny dokážu zadržať dych oveľa dlhšie ako ľudia a väčšina delfínov môže zostať pod vodou až 8 až 10 minút a niektoré môžu dokonca zostať pod vodou až 15 minút. K dýchaniu používajú prieduch, ktorý sa uzatvára svalovou klapkou, čo zabraňuje vniknutiu vody do pľúc. Zloženie pľúc delfínov je iné ako u ľudí, čo im umožňuje dlhšie zadržať dych. Ich pľúca obsahujú viac vzduchových vakov, pričom väčšina cicavcov má iba jednu vrstvu kapilár prenášajúcich kyslík, no delfíny majú až dve vrstvy.
Delfíny tiež využívajú selektívnu cirkuláciu pri potápaní, čo znamená, že keď sa ponoria pod vodu, prietok krvi do ich kože, tráviaceho systému a končatín sa spomalí alebo zastaví. Ich srdce, mozog a chvost môže tak stále fungovať. Pobyt vo veľkých hĺbkach prežijú vďaka schopnosti vytláčať vzduch z pľúc do nosových priechodov.
