S príchodom zimných mesiacov sa nám často stáva, že príde aj prechladnutie, chrípka alebo iná respiračná choroba. Často tieto choroby pripisujeme zlému oblečeniu, mokrému telu z potu, či nedobre vysušeným vlasom. Vieš, aká je v skutočnosti pravda, a čo stojí za prechladnutím či chrípkou?
Prečo sme v zime chorí?
V prvom rade je treba povedať, že za prechladnutie tak úplne nemôže zima. Aj keď v zime je jednoduchšie chytiť nejakú chorobu, za respiračnými problémami, ako je chrípka či prechladnutie je respiračný vírus. Aj vírus covid-19 sa takisto ako iné respiračné vírusy objavuje vo väčšej koncentrácií pri nižších teplotách.
Prenos vírusu je v zime jednoduchší
Vysvetlenie toho, prečo sa rýchlejšie nakazíme v zime, opisuje profesor ošetrovateľstva pre portál theconversation.com. Mnohé vírusy napríklad aj ten, ktorý zapríčiňuje chrípku alebo prechladnutie (rinovírus), sú dlhšie infekčné ako iné vírusy. Ich rozmnožovanie je jednoduchšie v nižších teplotách, čo zapríčiňuje choroby v zime. Treba ale uviesť, že no samotná zima nie je priamou príčinou prechladnutia.
Rýchlejšie rozmnožovanie vírusov podporuje aj to, že v zimných mesiacoch ľudia trávia viac času vo vnútri v blízkom kontakte s inými členmi domácnosti alebo rodiny. Takýmto stretávaním sa v uzavretých priestoroch, vírus jednoduchšie infikuje viac ľudí, ako by to bolo v exteriéri. Okrem toho počas zimných mesiacov menej vetráme uzavreté priestory, aby sme v nich udržali teplo. Inými slovami, vzduch v miestnosti sa menej vymieňa, čo umožňuje dlhšie pretrvávanie vírusov.
Chladné počasie tiež mení vonkajšiu membránu vírusu chrípky na pevnejšiu a gumovitejšiu. Práve tento gumový povlak uľahčuje prenos vírusu z človeka na človeka. Táto zmena zvyšuje stabilitu vírusu mimo tela a uľahčuje jeho prenos. Ďalej, chrípka prepukne hlavne vtedy, keď je zimný vzduch veľmi suchý. Ten spôsobuje, že voda obsiahnutá v respiračných kvapôčkach, sa rýchlejšie vyparuje. To vedie k vzniku menších častíc. Tieto menšie častice môžu vo vzduchu pretrvávať dlhšie a cestovať na väčšie vzdialenosti, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa dostanú k ďalšiemu človeku a spôsobia infekciu.
„Menšie častice sú ľahšie a majú nižšiu tendenciu rýchlo klesať na povrch ako väčšie. To zvyšuje pravdepodobnosť, že budú inhalované ďalšou osobou.“
Po kýchnutí alebo zakašlaní sa častice vírusu z už nakazeného človeka šíria dlhšie. Rovnako treba povedať, že aj keď sa kvapôčka zmenší, vírusové častice v nej zostávajú koncentrované.
To, či sa ale nakazíš, vo veľkej miere záleží aj od tvojho imunitného systému, ale stále mu môžeš pomôcť brániť sa.
Ako bojovať proti vírusom ?
Aby si predišiel chorobe, mal by si sa o seba starať celý rok. V zimných mesiacoch, keď je slnko slabšie a imunitný systém viac náchylný na ochorenia, mal by si dopĺňať vitamíny D a C v tvojom tele. Tieto vitamíny do tela dostaneš aj prijímaním vhodnej potravy, ako je zelenina, ovocie, vajcia či ryby. Taktiež nezabúdaj ani na pitný režim, dostatočný spánok a fyzickú aktivitu, aj počas zimy.
Keď ideš von, prekry si ústa šatkou alebo šálom, aby si vdychoval čo najmenej studeného suchého vzduchu.
Po celý rok ti pomôže chrániť sa pred ochorením umývanie rúk. Každým správnym umytím si z rúk zmyješ až 99 percent baktérií a vírusov. Taktiež by si sa nemal rukami dotýkať tváre, lebo jednoduchšie prenesieš vírus k nosu či ústam.
Taktiež by si mal častejšie čistiť povrchy v domácnosti, s ktorými prichádzaš každý deň do kontaktu. Najmä tie v kuchyni, kde sa pripravuje jedlo, a tiež tie v kúpeľni, kde sa zbavuješ baktérií pri umývaní.
