Počas druhej svetovej vojny si nemecká armáda vymieňala tisíce kódovaných správ každý deň. Tie obsahovali cenné informácie pripravené generálmi na bojových frontoch a rozkazy podpísané samotným Hitlerom. Cennými boli obzvlášť detaily týkajúce sa samotnej vojny či súpisy obsahu zásobovacích lodí. No ich obsah bol dlho pre západné krajiny neznámy, hoci sa ho snažili rozlúštiť tie najväčšie mozgy na planéte. Podarilo sa to až anglickému matematikovi.
Ako sa podarilo rozlúštiť šifru?
Alan Turing, ktorý bol anglickým matematikom, počítačovým vedcom a dešifrovačom kódov, prišiel v septembri v roku 1939 do Bletchley Park, kde bolo sídlo vojnového veliteľstva popredných britských dešifrovačov kódov.
„Správy odosielané každý deň používali iné heslo a objavenie tohto hesla umožnilo čítanie správ.“
Touring tu pôsobil ako hlavný odborník na dešifrovanie zakódovaných informácií. Dekódovať správy sa Britom podarilo vďaka Touringovmu vlastnému stroju s názvom Victory, ktorý bol schopný dešifrovať informácie vysielané z nemeckého stroja Enigma už počas jednej alebo dvoch hodín od ich odoslania. No nebola to prechádza „ružovým sadom“, trvalo roky, kým sa im podarilo rozlúštiť prvé správy. Do prevádzky bol stroj Victory uvedený v roku 1940 a v roku 1943 bol britský vylepšený systém dešifrovania schopný rozlúštiť až 84 000 správ každý mesiac, čo znamenalo dešifrovanie dvoch správ každú minútu, píše portál BBC.com.
Zaujímavosťou ale je, že stroj Enigma nebol vynájdený v 2. svetovej vojne, ale oveľa skôr. V roku 1918 ho vytvoril Arthur Scherbius. Rovnako treba spomenúť, že pôvodne mal slúžiť nie na vojenské, ale na komerčné účely.
Stroj Victory zachránil nespočetné množstvo životov
K cenným informáciám, ktoré sa podarilo dešifrovať, patrili aj tie, ktoré pochádzali z ponoriek ničiacich obchodné konvoje v Severnom Atlantiku. Tieto obchodné konvoje vyrazili zo Severnej Ameriky naložené obrovským nákladom základných zásob pre Britániu, pričom torpéda nemeckých ponoriek potápali tieto lode a Británii hrozil hladomor. Keď Briti odhalili pomocou dešifrovaných informácií pozície ponoriek, lode sa im mohli vyhnúť v širokom Atlantiku pomerne jednoducho.
Existoval ešte šifrovací stroj Tunny
V roku 1941 sa Britom podarilo zmocniť sa nemeckej ponorky, na ktorej palube sa nachádzal aj slávny šifrovací systém Enigma. Nemci však po tom, čo prišli o stroj Enigma, vynašli inteligentnejší a sofistikovanejší šifrovací stroj, ktorému dali Briti krycí názov Tunny, píše britannica.com. Tento nový prístroj bol zostrojený firmou Lorenz a jeho obsluha si vyžadovala len jedného operátora, na rozdiel od prístroja Enigma, ktorý vyžadoval minimálne 3 – člennú obsluhu.
Operátor, ktorý obsluhoval stroj Tunny, jednoducho písal na klávesnici jednoduchou nemčinou a zvyšok procesu bol automatizovaný, pričom zašifrovaný výstup stroja išiel priamo do rádiového vysielača. Čoskoro sa zistilo, že Tunny, na rozdiel od Enigmy, prenášal len spravodajstvo najvyššej úrovne a to správy medzi najvyšším velením nemeckej armády a generálmi v teréne.
Turing však hľadal spôsob, ako preniknúť do prúdu správ, ktoré vychádzajú z nového a oveľa sofistikovanejšieho nemeckého šifrovacieho stroja. Turingov prielom v roku 1942 priniesol prvú systematickú metódu na prelomenie správ systému Tunny. Chyby nemeckého operátora pri prenose viac ako jednej správy s rovnakým kľúčom umožnili odvodenie dešifrovacieho kľúča.
Britský inžinier Thomas Flowers zvolil iný postup dešifrovania a zostrojil elektronický počítač na prelomenie stroja Tunny. Zostrojený bol Colossus, prvý programovateľný elektronický počítač, ktorý bol skonštruovaný v Londýne a inštalovaný v Bletchley v januári 1944. Turingov princíp dešifrovania však bol základom pre sofistikované algoritmy tohto počítača Colossus. Do konca vojny fungovalo 10 modelov 24 hodín denne na prelomenie šifrovaných správ prístroja Tunny. Niektorí odborníci tvrdia, že dešifrovacie operácie v Bletchley Parku na rozlúštenie správ, skrátili vojnu v Európe až o dva až štyri roky.
