Keď naše pohľady spočinú na hviezdach, často si pokladáme otázku, „či tam niekde existuje forma inteligentného života.“
V skutočnosti odhadujú počet planét v celom vesmíre, ktoré majú podobné podmienky, ako má zem, na „100 planét na každé zrnko piesku na zemi. Aj keby 1% týchto planét obsahovalo život, znamenalo by to, že vo vesmíre je 10 kvadriliónov inteligentných civilizácii vo vesmíre.
Ak tieto čísla aplikujeme na Mliečnu Dráhu, v našej galaxii existuje miliarda planét, ako je zem a 100000 inteligentných civilizácii.
Napriek tomu však neustále vysielame rádiové vlny a vesmírne lúče a čakáme odpoveď. No neprišla. Ani jedna. Nikdy. Tak kde sú všetci?
img: youtube.com
No je to ešte zaujímavejšie. Slnko a zem sú relatívne mladé. Predstav si, akým vývojom sme prešli za 1000 rokov. A teraz si predstav, že teoreticky planéta, na ktorej je iná civilizácia, vznikla o 4 miliardy rokov skôr, než tá naša. Táto planéta môže mať rovnaký vývoj ako my na zemi, akurát je o 4 miliardy rokov vo vývoji vpred. 4 miliardy rokov rozdielu a to sa pozeráme na svet pred 100 rokmi ako absolútne zaostalý.
Preto existuje „The Kardashev Scale“, ktorá nám pomáha rozdeliť civilizácie do troch kategórii:
Civilizácia Typu 1 je schopná využívať energiu na svojej planéte.
Civilizácia Typu 2 je schopná využívať energiu svojej hlavnej hviezdy (v našom prípade je to slnko).
Civilizácia Typu 3 je schopná využívať celú galaxiu.
Ak teda niektorá z tých 100000 potencionálnych civilizácii v našej galaxii je na úrovni Typu 3, je schopná cestovať medzi hviezdami a kolonizovať galaxiu. Keby nejaký stroj dokázal cestovať rýchlosťou svetla a na každej planéte by vyrobil z materiálov dve repliky samého seba, našu galaxiu by ovládol za menej ako 4 milióny rokov. To je pri 4 miliardach rokov ako žmurknutie okom.
Ak len 1% civilizácii je Typu 3, tak ich je len v našej galaxii približne 1000. Ich prítomnosť by sme teda už dávno mali zaregistrovať. No napriek tomu všetkému nás stále nikto nenavštívil.
Tak kde sú? Vitaj vo Fermiho paradoxe.
Neexistuje odpoveď na Fermiho paradox – môžme si len veci vysvetľovať po svojom. Tak, ako kedysi ľudia riešili, či je zem guľatá, či sa točíme okolo slnka a podobne. Dnes sa zdajú tieto otázky primitívne. Lenže tam sme teraz s mimozemšťanmi.
Spýtaj sa desiatich vedcov na názor a dostaneš 10 odpovedí. A napriek tomu všetci veríme, že tam niekde sú.
img: space.com
Lenže čo ak tam jednoducho nie sú?
Existuje teória, že existuje niečo ako Great Filter. Že keď nejaká civilizácia dosiahla určitý vývoj, jednoducho zanikla. Že medzi vznikom inteligencie a civilizáciou typu 3 je nejaká veľká bariéra, za ktorou je život nemožný.
Ak je to pravda, sú tri možnosti. Buď sme sa nejakým zázrakom dostali za tento filter a sme extrémne výnimočný jav vo vesmíre. Nejakým zázrakom jednoducho existujeme a kam sa dostaneme, to sa uvidí za ďalšie miliardy rokov. Taktiež je možné, že Great Filter stojí pri zrode inteligencie a ten výnimočný jav, že sme cez neho prešli, sa stal v momente ako sme sa zrodili.
Druhá možnosť je, že sme vo vesmíre nie jediní, ale jednoducho prví. Že sme vo vývoji najďalej a nikto nás nekontaktoval jednoducho preto, že o takýchto možnostiach ešte nemajú ani tušenie.
Možno že sme na ceste k civilizácií typu 3 a budeme prví, kto túto úroveň dosiahne a dobyje galaxiu.
Alebo sme jednoducho v riti, lebo nás Great Filter ešte len čaká. A nikto nás nekontaktoval preto, že za túto hranicu sa ešte nikto nedostal.
A čo ak tam sú?
Existuje hneď niekoľko vysvetlení, prečo nás ešte nikto nekontaktoval, hoci je ich toľko a niekde tam sú. Predstav si Ameriku. Európania kolonizovali Ameriku, no malým kmeňom na severe Kanady trvalo stovky rokov, než sa o nejakej kolonizácii dozvedeli. Možno je naša galaxia dávno pod útokom, len sme niekde na jej kraji a nie dosť zaujímaví.
Možno tu už boli, oveľa skôr, než sme prišli my. Ak existujú o 4 miliardy rokov dlhšie, možno že nás majú preskúmaných dokonale a Zem im už nemá čo ponúknuť.
Možno existuje vo vesmíre nejaký predátor, ktorému nechcú dať najavo svoju existenciu. Majú strach vysielať signál, aby neprezradili svoju polohu. Snáď to nie je pravda, pretože ak tento predátor zachytí náš signál, máme problém. Aj preto prirovnáva Stephen Hawking návštevu mimozemšťanov k Amerike. „Pre pôvodných Američanov to nedopadlo dobre.“
img: humansarefree.com
Možno existuje jedna civilizácia nad všetkými, ktorá má celý vesmír pod kontrolou a ak niekto dosiahne rizikovú úroveň, tak sa o neho „postarajú“.
Možno že je naša technológia príliš primitívna, aby sme ich signál zachytávali.
Možno naša technológia nie je primitívna a dôkaz máme, no nechcú nám to povedať.
Možno sa nás iné civilizácie boja. Volá sa to „Hypotéza ZOO“. Sme síce inteligenciou ďaleko za medveďmi, no napriek tomu sa ich bojíme. Možno nás vnímajú ako ZOO. Pozerajú sa, no radšej sa nedotýkajú.
Možno sú všade okolo, no sme príliš zaostalí, aby sme ich vnímali.
A možno sme len experiment nejakého šialeného vedca z iného sveta. Možno je toto všetko len jedna veľká počítačová simulácia.
Tak ako teda?
Príliš veľa informácii naraz? Aj mojej hlave dali tieto informácie zabrať. Fermiho paradox nám nikdy nedopraje pokoj. Je ťažké si predstaviť, že je niekto nad nami, keď sami máme teraz nad všetkým kontrolu. Pravdu sa my pravdepodobne nedozvieme. No aj všetky tie predstavy, ako by to mohlo byť, majú niečo do seba a dodávajú životu grády.
img: wordpress.com
titulná foto: medium.com
