Dnes vieme, že moderný človek je výsledkom evolúcie, ktorá trvala niekoľko miliónov rokov. Skorí predkovia ľudí mali srsť a neboli dvojnožci. Na dve nohy sme sa postavili približne 4,4 milióna rokov dozadu, resp., neboli sme to my, ale Ardipithecus ramidus, čo je jeden z druhov skorého človeka. Našim najpriamejším predkom boli neandertálci, ktorí vyhynuli približne 40-tisíc rokov dozadu. Dlho sme si mysleli, že neandertálci boli hlúpi, no opak je pravdou, ukazujú výskumy z posledných rokov.
Lepidlo nie je vynálezom moderného človeka
Archeológovia v dvoch talianskych jaskyniach (Grotta del Fossellone a Grotta di Sant’Agostino) objavili niektoré z najstarších známych príkladov pravekých ľudí, ktorí používali lepidlo na svoje kamenné nástroje. Vedci z University of Colorado Boulder zistili, že Neandertálci žijúci v Európe pred približne 55 000 až 40 000 rokmi cestovali z jaskýň, aby zbierali živicu z borovicových stromov. Potom použili túto lepkavú látku na prilepenie kameňových nástrojov na rukoväte vyrobené z dreva alebo kosti.
„Pokračujeme v hľadaní dôkazov, že neandertálci neboli podradní primitívi, ale boli celkom schopní robiť veci, ktoré sa tradične pripisovali iba moderným ľuďom,“ uviedla Paola Villa, hlavná autorka publikovanej štúdie.
Tieto jaskyne boli domovom Neandertálcov, ktorí žili v Európe počas stredného paleolitu, tisíce rokov predtým, než Homo sapiens vkročili na tento kontinent. Archeológovia na týchto dvoch lokalitách objavili viac ako 1000 kamenných nástrojov vrátane kúskov pazúrikov (pozn. redakcie: ide o spracovaný kameň, pomocou ktorého sa dali rezať rôzne materiály či suroviny), ktoré od konca po koniec nemerali viac 3 až 6 centimetrov.
Šikovnosť našich predkov prezradila analýza neznámej látky
Vedci k tomuto záveru, že naši najbližší predkovia používali živicu ako lepidlo došli potom, keď si všimli zvláštne zvyšky neznámej látky na predmetoch, ktorá sa zdala byť organického pôvodu. Následne výskumníci vykonali chemickú analýzu na desiatke predmetov, ktoré boli pokryté touto látkou. Testy ukázali, že kamenné nástroje boli pokryté živicou z miestnych borovicových stromov. V jednom prípade bola táto živica zmiešaná s včelím voskom.
Zistenia vedcov zároveň značia, že talianski Neandertálci nepoužívali svoje holé ruky na manipuláciu s kamennými nástrojmi. V niektorých prípadoch ich pripevnili na rukoväte, aby mali lepší úchop pri práci s nástrojmi, napríklad keď brúsili drevené oštepy alebo vykonávali iné úlohy, ako je spracovávanie mäsa a podobne.
Tento objav okrem iného naznačuje, že naši predkovia dokázali založiť a pracovať s ohňom, keď to potrebovali. Pre tých, ktorí nevedia, tak keď je živica vystavená vzduchu, tak má tendenciu stvrdnúť, no na to, aby s ňou mohli pracovať, tak ju museli ohriať na malom ohni, aby vytvorili z nej lepidlo, vysvetľujú vedci.
