Nedávno sme si povedali niečo o známom gréckom filozofovi, Aristotelovi, ktorý sa narodil v roku 384 p.n.l.. Približne 100 rokov pred ním, žil ďalší známy filozof, ktorý je rovnako pôvodom Grék. Ide konkrétne o Sokratesa, ktorý sa narodil v roku 469 p.n.l., píše portál publicpeople.org.
Kto bol Sokrates?
Sokrates bol učenec z Atén, ktorý ovplyvnil mnoho významným osobností. Jedným z jeho žiakov bol dokonca Platón, u ktorého sa zase učil Aristoteles. Sokrates sa pokladá za jednu z najvýznamnejších osobností, ktorá ovplyvnila vývoj západného myslenia. Zaujímavosťou ale je, že nezanechal po sebe žiadne písomné dielo s výnimkou fiktívnej hry s názvom Oblaky. Preto všetko, čo o ňom vieme, musíme odvodiť z diel iných filozofov, akými boli napríklad Xenofón, Aristoteles alebo Platón. Čo sa týka jeho mladosti, tak vieme, že sa zúčastnil na peloponézskej vojne ako občiansky vojak. Neskôr začal skúmať filozofiu a čoskoro zhromaždil okolo seba lojálnu skupinu učeníkov.
Jeho najvýznamnejším učením bola „sokratovská metóda“, ktorá podporovala kritické myslenie prostredníctvom série otázok vrátane diskusií a odpovedí. Mnohí ho pokladajú za otca západnej filozofie. No len málokto vie, že sa živil hlavne ako kamenár. Všeobecne sa uznáva, že Sokrates žil čestným a cnostným životom.
„Veril, že cnosť je poznanie a slávne vyhlásil, že „nepreskúmaný život nestojí za to, aby sme ho žili.“
Jeho najznámejšiu vetu bezpochyby poznáte, no možno ste mu ju nepripisovali.
„Jeho najznámejší výrok bol starogr. οἶδα ουδὲν εἰδώς – oida ouden eidós – „viem, že nič neviem““
Tento výrok sa dá vyjadriť tak, že človek nikdy nie je taký múdry, aby sa nemohol dozvedieť niečo viac. Sokrates mal jedinečnú vyučovaciu metódu. Namiesto toho, aby prednášal, kládol otázky a potom diskutoval o možných odpovediach. Tento proces sa neskôr stal známy ako „Sokratická metóda“.
Miestna smotánka ho nemala rada
Zaujímavosťou je i to, že Sokrates nebol miláčikom miestnej smotánky. Do histórie sa zapísal aj tým, že si dal za úlohu vypočuť všetkých aténskych mysliteľov s cieľom, aby sa pomocou Sokratovej metódy naučil nové veci. To sa ale zdalo byť pre jeho kolegov ponižujúce. Sokratova metóda sa vzťahuje na sériu otázok a odpovedí, ktoré majú analyzovať, testovať alebo definovať konkrétny koncept. Sokratovi partneri v rozhovore zakúsili, že to, čo hovoria, vedie k hlúpostiam a protirečeniam. Ustavičným pýtaním ich Sokrates nútil objasniť predpoklady, z ktorých vychádzajú. Tvrdil, že nič sa nesmie len tak jednoducho tvrdiť, nič sa nesmie vyhýbať požiadavke zdôvodnenia. To je jeden z dôvodov, prečo mnohí z jeho súčasníkov ním pohŕdali. Ale aj napriek tomu si získal veľké množstvo obdivovateľov, najmä medzi mládežou. Sokrates bol prvým, ktorý zastával princíp rozumovej argumentácie.
Neskôr bol obvinený z bezbožnosti a z kazenia mládeže, no odmietol utiecť, hoci mal na to príležitosť. Zomrel vo veku 71 rokov potom, ako mu bola podaná otrava.
Aký bol ideálny štát podľa Sokrata? Demokracia ním nebola!
Málokto zároveň vie, že Sokrates kritizoval demokraciu. Nedostatky tohto režimu vysvetľoval na lodi, ktorú riadi kapitán. Pýtal sa, čo je lepšie, či loď riadi skúsený námorník alebo náhodný pasažier, ktorého si vyberieme. Túto metaforu prirovnával k tomu, či je lepšie, ak nám vládne niekto, kto je na to celý život cvičený alebo niekto, koho si zvolíme? Môžeme preto hovoriť, že nepovažoval všeobecnú populáciu za dostatočne inteligentnú na to, aby zvládala veci súvisiaci s riadením štátu.
