Vedci z viacerých prestížnych inštitúcií vrátane inštitútu Max Planck Institute of Animal Behavior v Nemecku, zverejnili tlačovú správu, v ktorej predstavujú výsledky svojho výskumu o hravom škriepení u veľkých opíc. Tento fenomén, ktorý má veľa spoločného s ľudským žartovaním, bol pozorovaný u štyroch druhov veľkých opíc: orangutanov, šimpanzov, bonobov a goríl. Tieto zistenia naznačujú, že predpoklady pre humor v ľudskej línií sa pravdepodobne vyvinuli pred aspoň 13 miliónmi rokov.
Sú opice hravé? Krátka odpoveď je, že áno a majú dokonca aj svoj humor!
Hravé škriepenie, ako ho vedci opisujú, je provokatívne, vytrvalé a zahŕňa prvky prekvapenia a hry. Táto forma interakcie, ktorá sa vyskytuje prirodzene počas sociálnych vzťahov medzi opicami, poskytuje dôležitý pohľad na evolúciu humoru a sociálnej inteligencie. Podobne ako žartovanie u ľudí, aj hravé škriepenie u opíc využíva sociálnu inteligenciu, schopnosť predvídať budúce akcie a schopnosť rozpoznať a oceniť porušenie očakávaní druhých. Ide teda o komplexný súbor najrôznejších schopností jednotlivca.
Zaujímavé je, že prvky hravého škriepenia sa objavujú u ľudí už vo veku osem mesiacov, čo predchádza schopnosti hovoriť. Tieto rané formy škriepenia zahŕňajú opakované provokácie, často spojené s prekvapením, ako napríklad keď deti hravo ponúkajú a následne odoberajú objekty, porušujú sociálne pravidlá alebo prerušujú činnosti iných. Táto forma komunikácie je ale typickou aj pre našich vzdialených príbuzných.
Vedci analyzovali správanie opíc
Výskumný tím, v ktorom figurovali Isabelle Laumer, Sasha Winkler, Federico Rossano a Erica Cartmill, analyzoval spontánne sociálne interakcie, ktoré sa zdali byť hravé, mierne obťažujúce alebo provokatívne. Pozorovali akcie, telesné pohyby, výrazy tváre škriepiacich sa jedincov a reakcie ich „obetí“. Zároveň hodnotili zámer škriepiaceho sa jedinca, hľadajúc dôkazy, že správanie bolo zamerané na konkrétny cieľ, že pretrvávalo alebo sa zintenzívňovalo a že škriepiaci jedinec čakal na reakciu z cieľa.
„Veľké ľudoopy sú výbornými kandidátmi na hravé správanie, pretože sú s nami úzko príbuzné, zapájajú sa do spoločenských hier, prejavujú smiech a vykazujú relatívne sofistikované chápanie očakávaní ostatných,“ hovorí Isabelle Laumer, postdoktorandka z Kalifornskej univerzity
Vedci identifikovali 18 foriem hravého správania
Tento výskum identifikoval 18 rôznych foriem hravého škriepenia, ktoré často slúžili na vyprovokovanie reakcie alebo aspoň na prilákanie pozornosti cieľa. Bolo bežné, že škriepiaci jedinci opakovane mávali alebo hýbali časťou tela alebo objektom v zornom poli cieľa, búchali alebo štuchali do nich, pozerali im priamo do tváre, prerušovali ich pohyby, ťahali za vlasy alebo vykonávali iné správania, ktoré bolo pre cieľ veľmi ťažké ignorovať.
Vedci poznamenávajú, že hravé škriepenie u veľkých opíc sa líši od hry viacerými spôsobmi. Je jednostranné, často pochádza od škriepiaceho jedinca a zriedka je opätované. Zvieratá tiež zriedka používajú signály hry, ako je „hracia tvár“, ktorá je podobná ľudskému úsmevu, alebo gestá „držania“, ktoré signalizujú ich zámer hrať sa.
Hravé škriepenie sa zvyčajne vyskytovalo, keď boli opice uvoľnené, a zdieľalo podobnosti s ľudským správaním. Podobne ako škriepenie u detí, hravé škriepenie u opíc zahŕňa jednostrannú provokáciu, čakanie na odpoveď, pričom škriepiaci jedinec sa po akcii škriepenia díva priamo do tváre cieľa, opakovanie a prvky prekvapenia.
Výsledky tohto výskumu nielen poskytujú dôležité poznatky o evolúcii humoru a sociálnej inteligencie, ale tiež poukazujú na dôležitosť ochrany týchto ohrozených zvierat. Štúdia ako táto zvyšujú povedomie o podobnostiach, ktoré zdieľame s našimi najbližšími príbuznými, a o význame ich ochrany. Vedci dúfajú, že ich práca inšpiruje ďalších výskumníkov k štúdiu hravého škriepenia u ďalších druhov, aby lepšie porozumeli evolúcii tohto viacrozmerného správania.
