„Ak je preplnený stôl znakom preplnenej mysle, čím je potom prázdny stôl?“
Možno tým chcel Einstein len obrániť svoj zmysel pre neporiadok a nedostatok organizácie. Mnohé pozorovania ľudskej psychiky ukazujú, že to v akom prostredí pracujeme, o nás vypovedá viac ako si myslíme.
Štúdia vedcov z Univerzity v Minnesote z roku 2013 zistila, že tí neporiadni majú väčší sklon ku kreatívnemu mysleniu. Neusporiadané prostredie podnecuje k lámaniu tradícií, pravidiel a rozvíja nápaditosť. Samozrejme, na presnejšie výsledky a konečné tvrdenia by sme potrebovali viac výskumov a dôkazov. Chaos na stole ešte úplne neznamená, že ste génius. No v akom prostredí pracovali tí skutoční géniovia?
Pracovný stôl Alberta Einsteina
img: LIFE Magazine / Ralph Morse
Fotografia pre LIFE magazín od Ralpha Morsa zobrazuje Einsteinov stôl, nedotknutý a presne v takom stave ako ho zanechal v deň, keď zomrel.
Nikola Tesla a jeho zväčšujúci vysielač v roku 1899
img: wikimedia.org
Vežu Wardenclyff postavil Tesla v New Yorku. Fotografia pochádza z roku 1899 a jej autorom je Dickenson V. Alley. Vznikla ako súčasť propagačného materiálu, odfotená s dvojitou expozíciou. Na prvýkrát sa odfotili masívne blesky a na druhýkrát Tesla pri vypnutom stroji. V skutočnosti by tam len tak pokojne s bleskami nad hlavou nesedel.
Jane Goodall v Tanzánii
img: The Jane Goodall Institute
Na fotografii je primatologička Jane, ktorá vedela, že ak chce porozumieť primátom, musí ísť do terénu. Pred viac ako 50. rokmi opustila domov a odišla študovať šimpanzov do Východnej Afriky. Nebolo to však také ľahké. V Národnom parku Gombe Stream, kde pozorovala primátov, zo začiatku spala v stane do ktorého sa dostávali pavúky, škorpióny a hady.
Vedci z NASA pri tabuli výpočtov v roku 1961
img: LIFE Magazine / J. R. Eyerman
Takto museli pracovať ešte pred érou počítačov. Fotografia opäť pre LIFE magazín od J. R. Eyermana. Scéna vyzerá veľmi vedecky a presvedčivo, no v skutočnosti tam žiadne výpočty nie sú. Keďže v tej dobe fungovalo vesmírne súperenie medzi USA a Sovietskym zväzom, nič podstatné by v časopise publikovať nemohli. Ich práca však reálne vyzerala takto. Len s inými číslami.
Stôl Stephena Hawkinga na Univerzite v Cambridge v roku 2012
img: The Science Museum / Sarah Lee
Fotka zobrazuje britského teoretického fyzika za jeho známym stolom. Nezobrazuje však jeho zvyčajné usporiadanie vecí. Rôzne drobnosti z jeho pracovne boli pridané do popredia, aby vytvorili dojem vedcovej zaneprázdnenej mysle.
Mae C. Jemison na palube kozmickej lode, obiehajúcej Zem
img: NASA
Bývalá astronautka Mae Jemison sa stala prvou afroamerickou ženou, cestujúcou do vesmíru v roku 1992. Pridala sa k ďalším piatim astronautom na dobu ôsmich dní. V súčasnosti je prezidentkou a zakladateľkou dvoch technologických spoločností.
Pracovisko vedca Fullera
img: Black Mountain College Museum / Hazel Larson Archer
Americký architekt, systémový teoretik a vynálezca Buckminster Fuller sa zapísal do histórie chémie s molekulami atómov uhlíka, známymi ako fullerény. V skutočnosti ich pozoroval už o 30 rokov skôr nemecký inžinier. Fuller však na ne získal patent a pokračoval v ich preslávení.
Marie Curie vo svojom laboratóriu
img: gettyimages.com
Známa chemička vo svojom neuveriteľne čistom laboratóriu v Paríži. Ešte v tomto čase ani len netušila, že sa stane prvou ženou, ktorá získa Nobelovu cenu. V jednej z jej biografií je opísaná ako tichá, vážna a skromná. To všetko môžete vidieť aj v prostredí, v ktorom pracovala.
Vedkyňa Margaret Hamiltonová v roku 1969
img: NASA
Len 29 ročná vedkyňa z NASA sa stala zodpovednou za letecký palubný softvér počítačov Apollo 11. Operačný systém, pri ktorom stojí na fotografii, zostavili spolu s kolegom a dopomohli tak úspešnému pristátiu na Mesiaci.
Thomas Edison, diktujúci inštrukcie v roku 1929
img: gettyimages.com
Edison bol známy tým, že si často rád zdriemol na rôznych kusoch nábytku vo svojom laboratóriu. Aj napriek tomu je držiteľom viac ako 1000 patentov a viedol 30 rôznych spoločností.
