Nie je žiadnym tajomstvom, že „sme, to čo jeme“. Potraviny, ktoré konzumujeme, nás menia. Umožňujú nám žiť zdravšie, ak siahneme po zdravých potravinách, a zároveň ovplyvňujú aj to, ako naše telo funguje. Podobne je to aj s kávou, resp. kofeínom, ktorý má na naše telo rôzne účinky.
Nový výskum vedcov z University of Bristol naznačuje, že vyššia hladina kofeínu v krvi môže mať spojenie so zníženým množstvom telesného tuku a rizikom vývoja cukrovky 2. typu. Vedci zverejnili svoje zistenia v časopise BMJ Medicine a vyzývajú na ďalšie štúdie zamerané na potenciálne výhody nízkokalorických kofeínových nápojov pri znížení rizika obezity a cukrovky 2. typu (pozn. red.: ide o chronický metabolický syndróm charakterizovaný zníženou citlivosťou na inzulín v pečeni, v kostrovom svalstve a v tukovom tkanive).
Predchádzajúce štúdie už naznačovali, že konzumácia kávy bohatej na kofeín, je spojená so zníženým rizikom vývoja cukrovky 2. typu a kardiovaskulárnych ochorení. Avšak doterajší výskum bol často založený na pozorovaných údajoch, ktoré nevedia spoľahlivo určiť príčinné súvislosti. Okrem toho bolo ťažké oddeliť konkrétne účinky kofeínu od ďalších zlúčenín obsiahnutých v kofeínových nápojoch a potravinách.
„Priemerná šálka kávy obsahuje okolo 70 – 150 mg kofeínu.“
Vedci sa preto rozhodli použiť metódu Mendelovej randomizácie na zistenie, ako ovplyvňuje vyššia hladina kofeínu v krvi množstvo telesného tuku a riziko vývoja cukrovky 2. typu a kardiovaskulárnych ochorení. Táto metóda využíva genetické varianty ako proxy pre konkrétny faktor rizika, v tomto prípade hladinu kofeínu v krvi, na získanie genetických dôkazov podporujúcich určitý výsledok.
Pijete pravidelne kávu? Máme pre vás dobré správy
V rámci štúdie sa pozreli na úlohu dvoch bežných genetických variantov génu CYP1A2 a AHR u takmer 10 000 ľudí hlavne európskeho pôvodu, ktorí sa zúčastňovali na šiestich dlhodobých štúdiách. Tieto gény sú spojené so rýchlosťou metabolizmu kofeínu v tele.
Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí nesú genetické varianty spojené so pomalším metabolizmom kofeínu, priemerne konzumujú menej kávy, ale majú vyššie hladiny kofeínu v krvi ako ľudia, ktorí kofeín rýchlo metabolizujú na dosiahnutie potrebných hladín pre jeho stimulačné účinky. Analyzované dáta ukazujú, že vyššie geneticky predpovedané hladiny kofeínu v krvi súviseli s nižšou hmotnosťou (BMI) a telesným tukom. Rovnako sa to dotýkalo aj cukrovky 2. typu.
Výskumníci potom použili Mendelovu randomizáciu, aby ďalej preskúmali, do akej miery môže byť akýkoľvek účinok kofeínu na riziko cukrovky 2. typu v zásade poháňaný súbežným úbytkom hmotnosti. Výsledky ukázali, že strata hmotnosti spôsobila takmer polovicu (43 %) účinku kofeínu na riziko cukrovky 2. typu.
Kofeín je známy tým, že zvyšuje metabolizmus, podporuje spaľovanie tuku a redukuje chuť do jedla. Denný príjem 100 mg kofeínu môže zvýšiť energetickú spotrebu o približne 100 kalórií, čo by mohlo v konečnom dôsledku znížiť riziko obezity.
Výskumníci konštatujú, že výsledky tejto Mendelovej randomizácie naznačujú, že kofeín by mohol čiastočne vysvetľovať súvislosť medzi konzumáciou kávy a zníženým rizikom vývoja cukrovky 2. typu či redukciou váhy.
