História ľudí je pomerne komplikovaná. Na jednej strane sme najinteligentnejší druh, aký na planéte existuje a pravdepodobne aj v ďalekom vesmíre vzdialenom milióny svetelných rokov, no na druhej strane, niekedy krútime hlavou nad našimi minulými skutkami. Prakticky každý deň objavujeme nové vynálezy, darí sa nám predlžovať dĺžku a kvalitu života a život je vo všeobecnosti jednoduchší ako tomu bolo v minulosti. No ľudská história je popreplietaná aj rôznymi udalosťami, na ktoré by sme najradšej zabudli a vymazali ich. Spomenúť môžeme napríklad kanibalizmus, ktorý sa v minulosti praktikoval z duchovných dôvodov. Nehovor viac o nezmyselných vojnách, ktoré sme medzi sebou viedli a aj stále vedieme.
Medicína je jednou z oblastí, kde sme sa viackrát ako ľudia popálili. V minulosti ľudia liečili rôzne choroby napríklad ortuťou, ktorá je pre ľudské telo toxická. No jedli sme aj múmie vo viere, že nám to pomôže, píše portál theconversation.com.
Prečo sme jedli múmie?
V úvode treba povedať, že lekári praktizovali čudesné liečebné metódy hlavne preto, že antibiotika predtým neexistovali. Vôbec prvým antibiotikom, aký sme vynašli, bol penicilín a to v roku 1928.
„Viera, že múmie dokážu vyliečiť choroby, viedla ľudí po stáročia k tomu, aby prehltli niečo, čo chutilo hrozne.“
Ľudia naprieč všetkými sociálnymi vrstvami v minulosti konzumovali produkt, ktorý bol vyrobený z mumifikovaných tiel privezených z egyptských hrobiek. Malo ísť o „liečivú“ látku, ktorá dokáže vyliečiť čokoľvek – od bubonického moru až po bolesti hlavy. Tento produkt bol dokonca dostupný v lekárňach.
K tomuto spôsobu liečby chorôb sme sa dostali v 12. storočí, kedy lekári začali pacientom predpisovať rozmleté lebky a kosti ako liek. Táto prax, ktorá spočívala v príprave liečiv z múmií, pretrvávala približne 500 rokov. No nie všetci verili v zázračné účinky tohto lieku. Dobrým príkladom je kráľovský lekár Guy de la Fontaine. Jeho presvedčenie utvrdilo to, keď v roku 1564 videl na vlastné oči, ako sa vyrábajú falošné múmie z roľníkov v Alexandrii. No falzifikáty len ilustrujú, že dopyt po tomto lieku bol enormný.
Lieky vyrobené z múmií a ľudských pozostatkov, lekári predpisovali až do roku 1909. Obľúbené boli hlavne medzi šľachtou. A ak sa pýtate prečo, malo to jednoduché vysvetlenie.
„Pre kráľovskú a spoločenskú elitu sa jedenie múmií zdalo kráľovsky vhodným liekom, keďže lekári tvrdili, že múmia bola vyrobená z faraónov.“
Od liekov ku zábave
No tento typ medicíny bol neskôr na ústupe. V 19. storočí už ľudia nekonzumovali múmie na liečenie chorôb, ale skôr organizovali „rozbaľovacie večierky“, na ktorých sa rozbaľovali egyptské mŕtvoly pre zábavu. Pre miestnu smotánku to bola akási prestíž, že mohli svetu ukázať, že majú dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli vlastniť múmiu.
Neskôr rozbaľovanie múmií malo lekársky nádych. Počas rozbaľovania prebiehali pitvy a operácie, na ktoré sa chodila pozerať aj verejnosť.
No v 20. storočí rozbaľovanie múmií na večierkoch vrátane lekárskych predstavení skončilo. Dôvodom bola smrť Lorda Carnorvona, ktorý sponzoroval expedíciu do Egypta. V roku 1923 nečakane zomrel. A hoci jeho smrť bola prirodzená, mnohí ju prikladali novej povere – „kliatbe múmie“. Išlo o novodobý fenomén, ktorý sa začal šíriť po objavení Tutanchamóna.
