Severovýchod amerického štátu Oklahoma v minulosti patril medzi najväčších producentov olova a zinku na svete. Prvé kovy tu boli objavené v roku 1914, práve v čase, kedy začínala 1. svetová vojna a s tým súvisiaci zvýšený dopyt po rôznych kovoch, ktoré sa okrem iného využívali aj pri výrobe munície.
Behom veľmi krátkeho času tu bolo vytvorených niekoľko stoviek baní. Tisíce ľudí tvrdo dreli pod zemou, aby zabezpečili svoje rodiny v ťažkých časoch. Mestá Picher, Cardin a Treece vznikli v podstate zo dňa na deň.
img: via amusingplanet
V časoch najväčšej slávy sa dokázalo v meste Picher spracovať takmer 5000 ton surovej rudy denne. Rudu následne drvili na čo najjemnejšie zrnká, ktoré následne tavili v obrovských peciach za účelom zbavenia sa nečistôt. Avšak iba zlomok z každej tony roztavenej rudy obsahoval skutočne cenné minerály. Zvyšok, ktorý nemal žiadny úžitok, bol navyše aj kontaminovaný toxickými kovmi, ktoré sa v priebehu dlhej doby vyvážali na skládku. Tá predstavovala viac ako 100 miliónov ton piesku a kalov zo spracovania. Vietor tento jemnozrnný materiál rozfúkaval po meste a ľudia chtiac-nechtiac neustále vdychovali toxické látky. V čase veľkých dažďov sa časti nebezpečných odpadov dostali aj do miestneho vodovodu, ktorý ostal kontaminovaný.
img: via amusingplanet
V roku 1980 spustila vláda program očistenia Picheru, cieľom ktorého bolo spraviť z tejto oblasti opäť obývateľné územie, avšak ešte aj v polovici 90. rokov takmer dve tretiny detí z Picheru trpeli otravami olovom. V roku 2006 armádny zbor inžinierov prišiel so zistením, že Picher je už po dlhšiu dobu výrazne ohrozený masívnym systémom dutých plôch, ktoré sa môžu pod mestom kedykoľvek zrútiť a spôsobiť obrovské škody. Na základe tejto správy bolo rozhodnutie jednoznačné: Picher musí byť evakuovaný.
img: via amusingplanet
Posledný úder prišiel v roku 2008, keď silné tornádo doslova roztrhalo mesto na kusy, usmrtilo 8 ľudí a spôsobilo rozsiahle škody. V tejto chvíli už aj najväčší optimisti pochopili, že prestavba a ozdravenie tohto mesta už nepripadá do úvahy. Jedinou možnosťou tak bolo nechať mesto Picher na pospas prírode.
