Vedci, ktorý skúmali skoro 3000 rokov starý papyrus sa domnievajú, že narazili na prvú zmienku o hviezde menom Algol. Presnejšie o súbore troch hviezd vzdialených od našej Zeme 92 svetelných rokov.
Zdá sa, že nieleže boli egypťania schopní vidieť toto súhvezdie bez pomoci ďalekohľadu, ale jeho cyklus ovplyvnil aj ich náboženské „kalendáre“.
Vďaka ich zaznamenávaniu „šťastných“ a „nešťastných“ dní oblohy, boli študenti z University Helsinky vo Fínsku schopní vypočítať presný 2867-denný cyklus Algolu.
Algol vlastne ani tak nie je súhvezdie. Sú to tri hviezdy v jednom – Beta Persei Aa1, Aa2 a Ab, ktoré pri postavení „za seba“ žiaria tak jasno, že ich je možné vidieť aj zo Zeme.
Ku každému jednému dňu v papyrusovom kalendári je pripísaný náboženský význam a krátka poviedka. Najsvetlejšie okamihy Algolu (keď sa jeho silná žiara spojila so žiarením mesiaca) sú opisované ako pozitívne a šťastné dni.
Hovorovo známy pod názvom „démonová hviezda“ patrí medzi prvú hviezdu, ktorá má vlastnú obežnú dráhu a je zahliadnuteľná voľným okom na nočnej oblohe. Oficiálny dátum pre jej „objavenie“ bol doteraz rok 1669, no najnovšie výskumy hovoria o tom, že tento rok je mimo o pekných zopár tisícročí. Papyrus je totiž z doby okolo 1124 až 1163 pred naším letopočtom.
„To, že mytologické texty z kalendára v Káhire opisujú astronomické javy, bolo doteraz len dohadom.“ Vysvetľuje člen výskumného tímu Sebastián Porcedd. „Teraz môžeme jednoznačne povedať, že všetky mytologické javy sú v kalendári pripisované hviezde Algol a mesiacu.“
Sebastiánov kolega Lauri Jetsu, sa preto vyjadril následovne: „Prišli sme na to, že staroveké egyptské náboženské texty obsahujú astronomické a dôležité záznamy o hviezde Algol. Pre nás to prekvapením nebolo, no stále sa nájde pár skeptikov.“
img: astropixels.com
