Výskumníci z Izraela odhalili fascinujúci aspekt rastlinného sveta a to zvuky, ktoré vydávajú stresované rastliny. Výsledky tejto štúdie, publikovanej v časopise Cell, naznačujú, že rastliny paradajok a tabaku, ktoré prežívajú stresové situácie, ako je dehydratácia alebo rezanie stoniek, produkujú zvuky, ktorých hlasitosť je porovnateľná s ľudskou konverzáciou. Tieto zvuky, ktoré sú pre ľudské uši nezaznamenateľné kvôli ich vysokým frekvenciám, môžu však byť vnímané hmyzom, inými cicavcami a možno aj inými rastlinami.
Hlavný autor štúdie, evolučný biológ a teoretik Lilach Hadany z Tel Avivskej univerzity, poznamenal, že aj v tichom rastlinnom prostredí existujú neviditeľné zvuky, ktoré nesú informácie. Tieto zvuky by mohli byť dôležité pre ekologické a evolučné vzťahy medzi rastlinami a inými organizmami.
Štúdia sa zamerala na rastliny paradajok a tabaku kvôli ich jednoduchosti pri pestovaní a laboratórnej štandardizácii. Výskumníci použili mikrofóny na zaznamenávanie zvukov stresovaných a nestresovaných rastlín v odhlučnenej akustickej komore a aj v hlučnejšom prostredí skleníka. Stresové situácie boli vytvorené nezalievaním rastlín niekoľko dní a rezaním stoniek. Výsledky ukázali, že stresované rastliny vydávajú výrazne viac zvukov v porovnaní s nestresovanými rastlinami.
Všetko živé zažíva stres rovnako, ako my ľudia
Výsledky ukázali, že stresované rastliny vydávajú viac zvukov v porovnaní s tými, ktoré sú v pokoji. Tieto zvuky pripomínajú puknutie alebo kliknutie, pričom jedna stresovaná rastlina môže vydať 30 až 50 takýchto zvukov za hodinu. Zaujímavým zistením bolo, že rastliny začínajú produkovať zvuky skôr, ako sú vizuálne postihnuté dehydratáciou pričom k vyvrcholeniu frekvencie týchto zvukov došlo po 5 dňoch bez vody. Výskumníci tiež poukázali na to, že rôzne druhy stresu spôsobovali odlišné typy zvukov.
Presný mechanizmus, ktorý spôsobuje vydávanie týchto zvukov, ešte nie je úplne jasný, ale vedci predpokladajú, že by to mohlo súvisieť so vznikom a prasknutím vzduchových bublín v cievnom systéme rastliny, čo sa označuje ako kavitácia.
Táto štúdia otvára dvere pre nové možnosti využitia zvukových záznamov rastlín v poľnohospodárskych zavlažovacích systémoch na monitorovanie stavu hydratácie plodín a efektívnejšiu distribúciu vody. Okrem toho by sa mohli tieto poznatky ukázať ako dôležité pre ekologické a evolučné výskumy, pretože naznačujú, že rastliny môžu komunikovať so svojím okolím prostredníctvom zvukov.
Hadany na záver zdôraznil: „Teraz, keď vieme, že rastliny vydávajú zvuky, ďalšia otázka znie, kto ich môže počúvať?. V súčasnosti pokračujeme vo výskume reakcií iných organizmov, zvierat a aj rastlín na tieto zvuky a tiež skúmame našu schopnosť identifikovať a interpretovať tieto zvuky v prirodzenom prostredí.“ Táto nová perspektíva otvára dvere do záhadného sveta rastlín, ktorý môže mať oveľa širšie dôsledky, než sme si predstavovali.
