Slovo radiácia vyvoláva vo väčšine z nás strach. Dôvodom je, že si ho spájame s jadrovými zbraňami, ktorých sila je ohromujúca. Dokonca, ak by vznikol i lokálny jadrový konflikt, tak dopady takéhoto konfliktu by pocítil celý svet.
Vráťme sa ale späť k téme, je banán rádioaktívny? Tejto téme sa podrobne venoval portál univerzity McGill University.
Pravdepodobne nikoho, kto dával na hodinách fyzicky a chémie pozor neprekvapí, že základnými stavebnými blokmi všetkých látok na svete sú chemické prvky, ktoré sú tvorené atómami. Niektoré atómy sú nestabilné a rozpadajú sa alebo sa lámu. Pri takomto rozpade emitujú „žiarenie“, ktoré môže mať formu subatomárnych častíc, ako sú elektróny, alfa častice a neutróny, alebo elektromagnetické vlny známe ako gama lúče, vysvetľuje portál univerzity. Všetky tieto formy žiarenia nesú energiu a sú schopné rozkladu molekúl, s ktorými prídu do kontaktu vrátane bielkovín či DNA. Samozrejme, podobne ako pri iných reakciách, podstatné je, v akej vzdialenosti a v akom množstve sme vystavení tejto forme energie.
„Banány obsahujú prirodzene sa vyskytujúce rádioaktívne izotopy, najmä draslík-40 (40K), jeden z niekoľkých prirodzene sa vyskytujúcich izotopov draslíka.“
Jednou z látok, ktorú nájdeme v banánoch, je draslík (K). Pre tých, ktorí nevedia, tak typický banán obsahuje asi pol gramu tejto látky. Mimochodom, tento minerál je prítomný aj v iných potravinách. Ale neodbočujme od témy. Malá časť atómu (0,012%) draslíku je rádioaktívna. Tieto atómy draslíka K-40 sa spontánne rozpadajú uvoľňujúc elektróny (beta žiarenie) a gamma žiarenie. Obe tieto formy sú schopné spôsobiť poškodenie tkanív. Avšak K-40 nie je veľmi rádioaktívny, jeho polčas rozpadu je 1,3 miliardy rokov, čo znamená, že sa každú sekundu rozpadne iba niekoľko tisíc atómov.
„Rádioaktivita opisuje procesy, kedy sa atóm rozpadá a za žiarenie sa pokladá uvoľnená energie počas tohto procesu.“
Aké riziko nám teda hrozí?!
Základnou otázkou je, koľko poškodenia toto môže spôsobiť. Aké je skutočné riziko konzumácie banánu? Toto riziko sa dá určiť dávkou žiarenia, ktorú absorbuje relevantné ľudské tkanivo, meranou v „rem,“ jednotke, ktorá zohľadňuje množstvo absorbovaného žiarenia a jeho medicínske účinky. Banán obsahuje približne 450 až 500 mg draslíka a pri konzumácii vystavuje spotrebiteľa približne 0,01 mrem vďaka obsahu K-40. Na porovnanie, hrudná röntgenová snímka poskytuje 10 mrem. Čo to ale znamená, je to veľa alebo nie? Asi sa zhodneme na tom, že röntgen považujeme za bezpečný, no na to, aby sme dostali rovnakú dávku radiácie ako z röntgenu, tak by sme museli skonzumovať približne 1-tisíc banánov. No stále by sme boli v poriadku. Na to, aby nás postihla istá smrť, by sme museli zjesť jednu miliardu banánov a to ešte aj naraz. Je teda pravdepodobnejšie, že ak sa pokúsite „zabiť sa radiáciou z banánov“, tak skôr umriete na prejedenie.
Ožiarenie z banánov nám nehrozí ani z dlhodobého hľadiska
Samozrejme, môžeme sa teraz pýtať, či kumulatívne jedenie banánov nám neuškodí v horizonte niekoľkých rokov. Odpoveď je, že nie. Naše telá prirodzene obsahujú draslík a telo ho udržiava na konštantnej úrovni. Znamená to, že telo ho síce prijíma, no zároveň sa ho aj zbavuje a to prostredníctvom moču.
Záver teda je, že je pravda, že banány sú rádioaktívne, no dávka rádioaktivity, ktorá nám hrozí po zjedení banána, je príliš nízka na to, aby to malo na nás nejaký negatívny dopad.
