Pravdepodobne ste už niekedy rozmýšľali nad tým, či pes s väčšou hlavou a teda aj väčšom mozgom, je viac inteligentný ako ten, ktorý má menšiu hlavu vrátane mozgu. Skvelým príkladom môže byť, ak si predstavíte nemeckého ovčiaka a čivavu. Sú tieto dve plemená psov rovnako inteligentné, ak sa im dostane rovnakej výchovy? Poďme sa na túto tému pozrieť bližšie spolu s portálom univerzity Univerzitou Arizony.
Výskumníci na to, aby odpovedali na otázku, či psy s väčším mozgom sú inteligentnejšie ako tie s menším, vykonali sériu viacerých experimentov, pomocou ktorých merali ich inteligenciu.
Štúdia výskumníkov je založená na údajoch od viac ako 7000 čistokrvných domácich psov zo 74 rôznych plemien. Veľkosť mozgu bola odhadnutá na základe štandardov plemien.
Inteligenciu psov zisťovali hravou formou
Majitelia psov museli vykonať niekoľko testov so svojimi psami, pomocou ktorých merali ich kognitívne schopnosti prostredníctvom rôznych aktivít založených na hrách. Následne namerané údaje zdieľali s vedcami, ktorí ich spracovali.
Jedným z takýchto testov, kedy sa napríklad testovala krátkodobá pamäť, bola hra, kedy majitelia psov schovali maškrtu pod jeden z dvoch pohárov a následne čakali 60, 90, 120 až 150 sekúnd, kým svojho psa vypustili, aby dostal pochúťku. Ukázalo sa, že menšie psy majú väčší problém zapamätať si, kde bola maškrta schovaná. Podobným spôsobom testovali aj sebaovládanie psa, kedy pred neho dali maškrtu a majiteľ sa mal otočiť alebo zakryť oči. Inými slovami, dal psovi najavo, že nevie, čo robí. Psy väčších plemien zvyčajne čakali dlhšie, aby ulovili zakázanú pochúťku.
Výskumníci rovnako zisťovali aj to, či psy, ktoré sledovali, prešli nejakým tréningom. Zistili, že bez ohľadu na rozsah výcviku, ktorý ak psy absolvovali, výsledky experimentu boli porovnateľné.
Lepšie dopadli psy s väčšími mozgami, ale…
Štúdia ukázala, že psy s väčšími mozgami predčia menšie plemená v testoch exekutívnych funkcií. Ide o súbor kognitívnych procesov potrebných na kontrolu a koordináciu ďalších kognitívnych schopností a správania. Konkrétne, väčšie psy majú lepšiu krátkodobú pamäť a sebakontrolu ako ich menší protivníci.
Hlavný autor štúdie, Daniel Horschler uviedol:
„Ešte stále nie je jasné, prečo presne veľkosť mozgu súvisí s kogníciou. Domnievame sa, že to môže byť spôsobené počtom neurónov, alebo rozdielmi v spojeniach medzi neurónmi. Nevieme to ale povedať s istotou, ale máme záujem túto problematiku prebádať hlbšie.“
Zaujímavé je, že veľkosť mozgu psa sa nezdá byť spojená so všetkými typmi inteligencie. Horschler zistil, že veľkosť mozgu nepredpovedala výkon psa v testoch sociálnej inteligencie, ktorá bola meraná schopnosťou psa nasledovať ľudské ukazovacie gestá. Rovnako nebola spojená s inferenčnou a fyzickou schopnosťou riešenia problémov. Teda schopnosťou použiť logické úsudky na zistenie riešenia, keď pes nemá priamy prístup ku všetkým informáciám. Pod fyzickou schopnosťou riešenia problémov, si môžete predstaviť schopnosť zvieraťa pochopiť, ako fyzické objekty fungujú a ako ich môžu použiť na riešenie problémov
Nálezy štúdie zrkadlia to, čo vedci predtým zistili u primátov – veľkosť mozgu súvisí s exekutívnymi funkciami, ale nie s inými typmi inteligencie.
„Predchádzajúce štúdie boli zložené prevažne alebo úplne z primátov, takže sme si neboli istí, či výsledok je artefaktom jedinečných aspektov evolúcie primátskeho mozgu,“ hovorí Horschler. „Myslíme si, že psy sú skvelým prípadom na testovanie tohto, pretože existuje obrovská variácia vo veľkosti mozgu, ktorú nevidíte takmer u žiadnych iných suchozemských cicavcov.“, hovorí. „Veľmi ma zaujíma, ako sa vyvíja kognícia a ako to vzniká biologicky,“ dopĺňa. „Začíname chápať, že veľkosť mozgu je nejakým spôsobom spojená s kogníciou, či už je to kvôli veľkosti mozgu konkrétne, alebo či je to spôsobené niečím iným.“, uzatvára.
