Vyskúšajte sa poštekliť. Nefungovalo to? Je zaujímavé, že zatiaľ čo dotyk niekoho iného vás rozosmeje, ak sa pokúsite poštekliť sami, nič sa nestane. Prečo?
Môže za to mozoček – cerebellum. Poďme sa najprv pozrieť na to, čo vlastne šteklenie je a čo spôsobuje, že naň reagujeme takým spôsobom. Podľa neurologičky Sarah- Jayne Blakemore z University College London, sú za proces šteklenia zodpovedné dve časti mozgu. Prvou je somatosenzorická kôra, ktorá spôsobuje to, že šteklenie vnímame a tou druhou je predná cingulárna kôra, ktorá spôsobuje príjemný pocit počas šteklenia. Obe tieto zložky spúšťajú nervový systém, keď vás niekto šteklí. Existujú dva druhy šteklenia- gargalesis, ktoré je spôsobené silným šteklením na bruchu a v podpaží a knismesis, ktoré pošteklí len málo, ako napríklad vlas alebo vlákno.
Čo ale spôsobuje to, že sa nevieme sami poštekliť? Môže za to mozoček, ktorý má schopnosť predpovedať šteklenie a tak ho zrušiť, predtým než nastane rozruch zo šteklenia.
Inak povedané, váš mozoček (cerebellum) vie presne predpovedať, kam smeruje vaša ruka, v momente, keď sa snažíte poštekliť samých seba. A keďže to nie je pre vás prekvapením, nenastávajú výbuchy smiechu, ako keď váš šteklí niekto iný.
