Posledné týždne každého roka majú svoju magickú moc a vedeli to už naši predkovia. Tí preto v predvianočnom a vianočnom období vykonávali rôzne rituály, čarovania a úkony, z ktorých sa mnohé zachovali dodnes. Veď koľkí z vás pri Štedrej večeri rozkroja jabĺčko, pod obrus odložia peniaz alebo omotajú stôl reťazou?
Aby ste však vedeli, ako toto obdobie kedysi prebiehalo u našich predkov, portál Vedelisteze.sk pre svojich čitateľov pripravil rozhovor s Michaelou Škodovou, etnologičkou Novohradského múzea a galérie v Lučenci. Skúsená odborníčka vám priblíži, aké tradície boli (a niekde aj stále sú) späté s Vianocami a predvianočným obdobím. V prvej časti rozhovoru sa dočítate o čarovaní a tradíciách spätých s predvianočným časom.
Je známe, že posledné týždne v roku boli na tradície a rituály najbohatšie. Nie všetky sa však týkali iba Vianoc. Ako by sme teda mohli toto obdobie rozdeliť?
Z cirkevného hľadiska je známy advent. V ľudovej rovine sa však táto časť roku delila na „stridžie dni“, ktoré boli v predvianočnom období, a samotné Vianoce.
Čo sú to „stridžie dni“?
Od pradávna bol koniec jesene a začiatok zimy považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. V mnohých európskych kultúrach nachádzame pozostatky mýtických predstáv, že počas dlhých zimných nocí sa prírodné sily dostávajú do vzájomného boja. Slnku – symbolu života a tvorivej sily ubúda síl a nad dňom začína prevládať noc – čas zlých síl a démonov.
Stridžie dni sa začínajú po Kataríne – tento deň bol posledným možným na usporiadanie zábav a tento „zákaz“ trval až do Štefana. Tým, že boli krátke dni a dlhé noci, ľudia verili, že sú vystavení zlým silám a snažili sa pred nimi ochrániť. Rôzne magické rituály sa počas stridžích dní spájali s Ondrejom, Barborou, Mikulášom, Luciou a dňom sv. Tomáša, ktorý sa kvôli zimnému slnovratu považoval za začiatok Nového roka. Ľudia verili, že na sv. Tomáša treba všetko začať nanovo – založiť nový oheň do pece, priniesť do domu novú vodu a tak ďalej.
img: jankohrasko.sk
Spomenuli ste, že sa ľudia snažili ochrániť pred zlými silami. O aké sily išlo?
Ako už názov napovedá, najväčším postrachom boli strigy – ženy, ktoré sa spriahli s diablom. Ľuďom podľa povier robili zle, kravám kradli mlieko a podobne. Na dvere sa preto natierali kríže kolomažou a neskôr cesnakom, ktorý je už od staroveku známy ako ochranný prostriedok proti démonickým silám. Pastieri a mládenci chodili po dedine a na krížne cesty, kde práskali bičmi, pískali na píšťalky, hrali na gajdách či rohoch a cengali zvoncami. Dbalo sa, aby v tieto dni nevstúpila do domu cudzia žena. Každá bola totiž považovaná za možnú strigu, ktorá mohla uškodiť.
Naši predkovia boli silno nábožensky založení. „Nebila sa“ viera v strigy a čarovanie s vierou v Boha?
Podľa mňa áno. Aj to bol dôvod, prečo dievky väčšinou čarovali potajomky.
img: ludovakultura.sk
S každým kútom Slovenska sa spájajú iné tradície, no na druhej strane existuje mnoho spoločných rituálov a úkonov. Mohli by ste nám priblížiť tie najrozšírenejšie z nich? Ako vyzeralo čarovanie počas stridžích dní?
Napríklad na Katarínu zasadili dievčatá konárik čerešne do kvetináča s pieskom. Každý deň na svitaní ho polievali vodou, ktorú si doniesli z potoka v ústach. Ak konárik do Štedrého dňa vykvitol, dievčina sa mala vydať. Populárne boli ľúbostné čary, ktoré sa viažu najmä s Ondrejom. Dievky napríklad prišli k domu, kde býval nejaký Ondrej, začali triasť plotom a pri tom odriekavali: „Plote, plote, trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, aby si mi dal znať, z ktorého dvora muža ja budem mať.“ A z ktorého dvora zabrechal pes, tam sa malo dievča vydať. Rozšírené bolo aj liatie olova. Dievky ukradli nejakému Ondrejovi kľúč a cez jeho ucho prelievali olovo do vody. A podľa toho, aký tvar vo vode vznikol hádali, čo bude ich nastávajúci robiť. Tvar mince znamenal, že bude bohatý, podkova znamenala, že bude kováč a tak ďalej. Na Ondreja sa tiež varili halušky s lístočkami. Na každom lístočku bolo napísané chlapské meno. Ktorá haluška vyplávala ako prvá, za toho sa mala dievčina vydať. Vo všeobecnosti platilo, že čím bolo veštenie komplikovanejšie, tým bol výsledok zaručenejší. Ak dievča držalo ešte aj poctivý celodenný pôst, určite sa malo do roka vydať.
Vykonávali sa aj rituály, ktorými dievčatá mali konkrétneho mládenca doslova prinútiť, aby sa do nich zamiloval?
Áno, ale takéto tradície sa neviažu na stridžie dni, ale na celý rok. Čarovanie na stridžie dni malo odhaliť nastávajúceho bez dôrazu na konkrétne osoby.
Asi najznámejším magickým dňom je aj v súčasnosti Lucia. Aké zvyky sa spájajú s týmto dňom?
V ľudovej viere sa Luciu považovala za najväčšiu bosorku. Medzi ľuďmi sa hovorilo, že keď ju chceli upáliť, tak oheň jej telu neublížil. Treba podotknúť, že počas stridžích dní, a najmä na Luciu, sa nesmeli vykonávať ženské práce. Lucia bola patrónka priadok a verilo sa, že prácou v jej deň by si ju rozhnevali. Okrem ľúbostnej mágie bolo s týmto dňom späté aj predpovedanie počasia. Ženy si odpočítavali dni od Lucie do Štedrého dňa – každý deň pritom znamenal určitý mesiac v roku. Aké počasie bolo v daný deň, také malo prevažovať aj v konkrétnom mesiaci. Na Luciu tiež obchádzali domy takzvané lucky. Ženy oblečené v bielych šatách, omotané plachtou, s tvárami zakrytými hlboko do čela a obielené múkou vchádzali do domácností a mlčky ometali husacím krídlom steny a kúty, aby ich nik nespoznal.
img: szskrompachy.sk
Známy je aj takzvaný lucijný stolček.
Áno. Verilo sa, že pokiaľ muž vyrobí stolček od Lucie za 13 dní z jedného kusu dreva a o polnoci na Štedrý deň si sadne na krížne cesty alebo do uličky v kostole, uvidí všetky strigy z dediny. A mládenci ich aj videli, keďže ženy vtedy chodili na polnočnú omšu. (smiech)
Zatiaľ v spomenutých tradíciách prevažovali ženy. Vykonávali podobné čarovania, napríklad ľúbostné, aj muži?
Veľmi nie. Muži sa v predvianočnom období sústredili na prilákanie prosperity – aby bola dobrá úroda či zdravý dobytok.
Aké ďalšie rozšírené úkony sa ešte vykonávali v predvianočnom období?
Po Lucii nasledoval týždeň chudobný na zvyky. Bol však vyplnený prípravami na Vianoce. Okrem rituálov spojených s nadobudnutím prosperity by sme však určite nemali vynechať pečenie vianočných oblátok. Tie piekli učitelia a pri tom im pomáhali žiaci, ktorí po celej dedine vyzbierali suroviny na pečenie a potom oblátky aj rozniesli.
img: vianocnesms.sk
Toto bola prvá časť rozhovoru s Michaelou Škodovou, etnologičkou Novohradského múzea a galérie v Lučenci, o tradíciách našich predkov. V ďalšom článku sa dočítate o rituáloch spojených s Vianocami.
