V minulosti bolo zamurovanie často využívané ako pomalý trest smrti. Toto opatrenie mohlo byť buď dočasné alebo trvalé. Napríklad stredoveká kresťanská cirkev využívala tento spôsob na potrestanie hriešnikov a to najmä tých, ktorí spáchali takzvané hriechy tela a boli zamurovaní v kláštore alebo izbe s malým otvorom na prísun potravy a vody a to na mesiace alebo celé roky, píše journalnews.com.ph.
V neskoršej dobe bolo zamurovanie používané ako forma trestu, ako sa to stalo v prípade Jamesa Hepburna, manžela škótskej kráľovnej Márie, ktorý bol obvinený zo zrady. Podarilo sa mu utiecť do Dánska, no neskôr bol aj tak dolapený a uväznený pod hradom Dragsholm v Dánsku. Hepburn bol umiestnený do malej diery, kde nemohol stáť a prežíval v úplnej tme a živil sa zvyškami jedla. Dánske úrady údajne na neho pozabudli a ponechali ho zamurovaného 5 rokov. Keď ho konečne prepustili, bol Hepburn poznačený neľudskými podmienkami, v ktorých žil a zomrel krátko potom.
V roku 1409 boli štyria kresťanskí duchovní v Augsburgu v Bavorsku odsúdení za praktikovanie sexuálneho správania s mladými chlapcami, čo bolo považované nielen za nemorálne, ale aj nezákonné. Kostol v Augsburgu ich následne uzamkol v drevených rakvách, zavesil ich lanami z veže a nechal ich hladovať, ich telá boli nakoniec pochované pod šibenicou.
Koho ešte postihol osud zamurovaním?
Vláda anglického kráľa Richarda II. sa vyznačovala rytierstvom a záujmom o krásu, umenie a kultúru. Bohužiaľ, jeho fascinácia týmito vecami spôsobila to, že stratil prehľad o politickom dianí vo svojej krajine. Neskôr bol Richard II. zosadený z trónu a zamurovaný v hrade, kde zomrel pravdepodobne hladom. Jeho vrahom sa tento spôsob väznenia pozdával, pretože nedostatok jedla sú najlepšie spôsoby, ako sa zbaviť bývalého kráľa, pretože sa na jeho tele nenašli žiadne známky poškodenia, píše bestrandoms.com.
V niektorých prípadoch dochádzalo k úmrtiu dojčiat kvôli tomu, že boli zamurované. Aj keď nebolo potrebné zatarasiť stenu alebo vchod, pretože novorodenci sa nedokážu pohnúť, niekto ich predsa len zneškodnil a to z dôvodov ako chudoba, strach či hanba. Chudobné rodiny si nemohli dovoliť živiť ďalší hladný krk a tak svoje deti opúšťali na rôznych miestach. Ďalším dôvodom bola napríklad hanba matiek, ktoré pracovali ako sexuálne pracovníčky a za výsledok svojej práce sa hanbili.
Niektoré vplyvné osobnosti sa rozhodli zamurovať ľudí aj z roztopaše. Takou osobnosťou bol aj Jazzar Pasha, známy ako guvernér Libanonu a Palestíny z 18. storočia. Preslávil sa tým, že páchal nevýslovné krutosti voči každému, kto v ňom vyvolal hnev. Počas svojho pôsobenia sa rozhodol vybudovať okolo mesta Bejrút múr, no nie hocijaký. Múr mal byť pevnej, zaujímavej a dekoratívnej štruktúry a za týmto účelom sa rozhodol zajať veľký počet gréckych kresťanov a zamurovať ich do tejto stavby.
Ak vás zaujímajú ďalšie kruté spôsoby trestania, aké sa vykonávali v minulosti, tak nám dovoľte dať vám do pozornosti článok „TOTO SÚ NAJKRUTEJŠIE SPÔSOBY POPRAVY, AKÉ ĽUDIA VYKONÁVALI. TRESTALI TAK ZLODEJOV ČI VRAHOV„, v ktorom sme sa venovali tejto téme podrobnejšie.
