Islandské falologické múzeum v Reykjavíku je jediné múzeum na svete venované genitáliám samcov. Jeho súčasťou je viac ako 280 exemplárov reprezentujúcich 93 rôznych druhov suchozemských a vodných živočíchov, vrátane ľudí. Celú túto zbierku zhromaždila iba jedna osoba!
Začalo to ako vtip. V roku 1974 bol Sigurður Hjartarson 33-ročným riaditeľom strednej školy. Keď sa jeden z kolegov dopočul, že Hjartarson mal ako chlapec býčí penis, jeden mu daroval. Čoskoro mu začali ďalší učitelia , ktorí pracovali na neďalekej veľrybej stanici, nosiť z čistej provokácie veľrybie penisy. Nakoniec mu to vnuklo myšlienku, že by mohlo byť zaujímavé zozbierať vzorky z viacerých druhov cicavcov.
Na začiatku postupovalo zbieranie týchto orgánov veľmi pomaly a okolo do roku 1980 mal iba 13 exemplárov; štyri veľrybích a deväť zo suchozemských živočíchov. Orgány pochádzajú zo zvieracích fariem a bitúnkov a tie z vodných živočíchov Hjartarsonovi dodali rybári. Keď bol schválený zákaz komerčného lovu veľrýb v roku 1986, Hjartarson začal snímať veľrybie penisy z jedincov, ktoré uviazli na pobreží.
Niekedy, keď žiada svoju rodinu, aby preňho pár exemplárov zozbierala, vedie to k trápnym situáciám, hlavne keď je do toho zapojená jeho dcéra. Raz, keď šla na bitúnok sa jej jeden pracovník opýtal: „Čo je v tom košíku?“ Ona na to odpovedala: „Zbieram zmrazené capie penisy.“ Potom povedala svojmu otcovi, že už pre neho nikdy nebude zbierať žiadne penisy.
V roku 1990 sa Hjartarsonova zbierka rozrástla na 34 exemplárov a keď sa múzeum v Reykjavíku v auguste 1997 otváralo, počet sa zvýšil na 62. Hneď ako sa múzeum otvorilo, počet artefaktov neskutočne vzrástol. Teraz obsahuje viac ako 280 exponátov z 93 druhov zvierat nájdených v okolí Islandu. Najväčším muzeálnym exponátom je „konček“ penisu vráskavca obrovského, ktorý meria 170 centimetrov a váži 70 kilogramov. Najmenším exponátom je 2 milimetrová penisová kosť škrečka, na ktorú potrebujete lupu, aby ste niečo videli.
Vrcholom muzeálnej zbierky je ľudský exemplár získaný od pôvodného Islanďana a samozvaného sukničkára, ktorý údajne uspokojil viac ako 300 žien. Nie je to príťažlivý exemplár… Keď muž zomrel, mal 95 rokov, a jeho „orgán“ bol už scvrknutý. Ani samotná operácia neprebehla veľmi dobre a exponát nebol poriadne zašitý. Hjartarson momentálne hľadá nové, lepšie vzorky a uvažuje nad darovaním svojho vlastného penisu. Avšak už má minimálne tri ďalšie prísľuby od potencionálnych darcov. Jeden americký darca si ho chcel nechať odrezať ešte počas života, ale našťastie k tomu nedošlo.
Múzeum má množstvo umeleckých prác a objektov s penisovou tematikou. Napríklad tienidlá vyrobené z býčích mieškov, vychádzkovú palicu z býčieho penisu, vyrezávaný drevený falus a zbierku postriebrených sôch penisov reprezentujúcich získanú striebornú medailu z Olympijských hier 2008 za hádzanú. Existujú špekulácie, či to nie sú odliatky, ale brankár tímu to popiera.
Múzeum je populárnou turistickou atrakciou Reykjavíku a navštevujú ho tisícky zvedavcov každý rok. Momentálne ho spravuje Hjartarsonov syn Hjörtur Gísli Sigurðsson.
img: phallus.is