Pojem vojnový zločin sa spája najmä s obdobím nacistického Nemecka. Temnú minulosť však majú za sebou aj Japonci.
Tým v období druhej svetovej vojny neboli cudzie pojmy ako otroctvo či kanibalizmus. Pri mnohých činoch japonských vojenských jednotiek dodnes behá mráz po chrbte.
Nanking a jeho masaker
Foto: wikipedia.org
Čínsko-japonské spory v období 30. rokov 20. storočia sa do dejín zapísali hneď v úvode druhej svetovej vojny. Hrôzy sa začali diať práve vtedy, keď japonské vojská obsadili čínske mesto Nanking v roku 1937. Ľudská brutalita sa tu odohrávala takmer celých 7 týždňov. Množstvo čínskych vojakov zastrelili, dobodali alebo sťali. To im však nestačilo a obrátili sa aj na civilistov. Činy násilia si vytrpeli ženy aj deti. Znásilňovali malé dievčatá, pálili z guľometov či zabíjali dokonca tehotné ženy. Niektoré odhady tvrdia, že o život prišlo vyše 300 000 civilistov. Dodnes sa však z miest japonských predstaviteľov vlády ozývajú hlasy, podľa ktorých sú počty prehnané a masaker dokonca vymyslený.
Útok s pomocou baktérie
Foto: gettyimages.com / Xinhua
Spustiť na civilistov blchy? Aj to je istý spôsob vedenia vojny. Táto je však skôr biologického charakteru, vyvíjaná v laboratóriách. Pod krycím názvom Unit 731 sa Japonci viac ako 10 rokov pokúšali pretaviť choroby ľudstva do ničivých zbraní. Od roku 1935 postupne hromadili nákazy antraxu, cholery či bubonického moru, prenášaného baktériou Yersinia pestis. Počas útoku na Mandžusko zhodili bomby naplnené pilinami a blchami. Tie následne ľudí hrýzli a infikovali ich spomínanou baktériou. Vláda Číny v súčasnosti tvrdí, že tento jediný útok mal za následok vyše 600 000 životov.
Prejavy kanibalizmu
Foto: wikipedia.org
Zajatci v rukách Japoncov to vôbec nemali jednoduché. V niektorých vojenských opustených táboroch sa neskôr našli známky kanibalizmu. Jeden z nich na ostrove Nová Guinea prehľadávali austrálski vojaci, ich objavy boli viac než šokujúce. Austrálčan Bill Hedges sa dokonca vyjadril, že takto objavil telo svojho mŕtveho priateľa. „Mäso mu vzali z rúk aj nôh. Mal roztrhanú uniformu. Našli sme množstvo konzervovaného jedla a zásoby ryže, takže nejedli ľudské mäso z toho dôvodu, že trpeli hladom.“
Toto však nebol jediný prípad. O ďalšom prehovoril väzeň indského pôvodu Havilar Changdi Ram, držaný v niekoľkých táboroch počas vojny. Bol svedkom zajatia jedného amerického pilota. „Odťali mu hlavu a vyrezali kúsky mäsa zo zvyšku tela. Bol som v úplnom šoku a nasledoval ich len zo zvedavosti. Mäso nakrájali a opražili ho. Neskôr ho vyššie postavený dôstojník v závere svojho rečnenia ponúkol ostatným.“
Ženy ako tovar
Foto: wikipedia.org
Po udalostiach v Nankingu a masívnom znásilňovaní sa v Japonsku rozhodli zriadiť špeciálne vojenské nevestince, aby sa zabránilo ubližovaniu miestnym dievčatám. Ženy sa sem dostávali prevažne z okupovaných oblastí, niektoré privábili klamstvami za lepšou prácou, iné jednoducho uniesli.
V týchto zariadeniach držali ženy ako väzenkyne a odísť mohli len s oficiálnym povolením. Často nemali ani 20 rokov. Vojaci sa tu schádzali pravidelne a dokonca im v mesiaci vždy udelili deň voľna, aby mohli využiť poskytované služby. Doteraz sa názory o počte takto zneužitých žien líšia, no autority Číny a Taiwanu tvrdia, že ich mohlo byť až 400 000.
zdroj: all-that-is-interesting.com
