Rozprávam sa sama so sebou často. A nemyslím iba doma v súkromí. Rozprávam sa so sebou, keď idem po ulici, keď som vo svojej kancelárii alebo keď nakupujem. Myslieť nahlas mi pomáha zhmotniť to, na čo práve myslím. Pomáha mi to dávať veciam zmysel.
Vyzerám kvôli tomu ako šialenec. To blázniví ľudia sa rozprávajú sami so sebou, však? Konverzujú s hlasmi, ktoré sú vo vnútri ich hlavy. Keď hučíte na „nikoho“, všetci si myslia, že ste duševne chorí.
Nie je to tak. Rozprávanie sa so sebou samým sa ukázalo byť znakom génia. V jednej štúdií psychológovia Daniel Swigley a Gary Lupyan predpokladali, že rozprávanie sa so sebou samým je vlastne prospešné.
A ak sa nad tým zamyslíte, tak to dáv zmysel. Najmúdrejší ľudia na zemi sa sami so sebou rozprávajú. Pozrite sa napríklad na vnútorné monológy tých najväčších mysliteľov. Pozrite sa na poéziu alebo históriu! Albert Einstein si vraj potichu zvykol opakovať svoje vety.
Keď sa rozprávate sami so sebou, váš mozog pracuje efektívnejšie
V jednom experimente, Swigley a Lupya zadali 20 ľuďom názov predmetu (napríklad bochník chleba, jablko,…), ktorý mali nájsť v supermarkete. Počas prvej časti pokusov, účastníci boli viazaní mlčanlivosťou. V druhej časti však nahlas opakovali názov objektu, ktorý hľadali v obchode.
Testované osoby našli zadaný objekt oveľa ľahšie, keď sa so sebou počas hľadania rozprávali a opakovali si zadaný názov. Hovoriť si veci nahlas cibrí pamäť. Ale funguje to iba vtedy keď viete, čo potrebujete. V tomto prípade, opakovanie názvu objektu nahlas je užitočné iba vtedy, keď viete ako vyzerá.
Lupyan tvrdí, že rozprávanie sa so sebou nie je nápomocné vždy. Ak nemáte poňatia ako daný objekt vyzerá, hovoriť jeho názov nemusí mať žiaden vplyv alebo vás dokonca spomalí. Na druhej strane, ak viete, že banány sú žlté a majú konkrétny tvar, povedaním slova banány dôjde k aktivácií vizuálnych vlastností v mozgu, ktoré vám pomôžu nájsť ich.
Rozprávanie sa sám so sebou pomáha usporiadať si myšlienky
To, čo mi najviac pomáha, keď sa rozprávam sama so sebou je, že som schopná utriediť to množstvo divokých myšlienok, ktoré mi nekontrolovateľne bežia hlavou. Keď počujem svoje otázky a problémy povedané nahlas, upokojuje mi to nervy. Som svojim vlastným terapeutom. Môj vonkajší hlas pomáha môjmu vnútornému hlasu – mozgu, vysporiadať sa s mojimi vlastnými problémami.
Podľa psychologičky Lindy Sapadin, rozprávanie sa so sebou samým pomáha s potvrdením a overením si dôležitých a ťažkých rozhodnutí. „Pomáha vám to ujasniť si svoje myšlienky, prikláňa sa k tomu, čo je dôležité a upevňuje rozhodnutia, nad ktorými uvažujete.“
Každý vie, že najlepší spôsob, ako vyriešiť nejaký problém je vyrozprávať sa. Vzhľadom k tomu, že ide o váš problém, prečo sa nezdôveriť sebe?
Rozprávanie sa so sebou samým pomáha dosiahnuť vytúžené ciele
Vytvoriť si zoznam cieľov a stanoviť si ich dosiahnutie môže byť ťažšie ako sa zdá. Hovoriť si ciele je oveľa stabilnejší spôsob ako ich dosiahnuť. Ak si nahlas prejdete proces, každý krok sa bude zdať menej náročný a kratší. Veci sa zrazu budú zdať uskutočniteľné a vy sa budete menej obávať ponorenia sa do problémov.
Sapadin tvrdí, že hovoriť si ciele, ktoré chcete dosiahnuť nahlas zameriava vašu pozornosť, posilňuje konkrétne poslanie, kontroluje vaše pocity vzdať sa a obmedzuje rôzne vedľajšie rozptýlenia. Dodáva to veciam perspektívu a stabilizuje vás to.
Rozprávanie sa so sebou samým je dôkazom toho, že ste sebestační. Rovnako ako Albert Einstein, ktorý bol veľmi nadaný a skoro v živote získal schopnosť využiť svoj talent, ľudia, ktorí sa rozprávajú sami so sebou sú veľmi zdatní a keď chcú prísť na to, čo v živote potrebujú, spoliehajú sa len sami na seba.
img: pinterest.com
