Podľa jedného príbehu mal február kedysi 29 dní, no Augustus Caesar mu jeden ukradol, aby ho pridal k augustu, ktorý má meno po ňom. Pravda, legiend existuje nespočetne a pravý dôvod krátkeho februára zrejme bude vyzerať inak.
V ôsmom storočí pred Kristom pre Rimanov dokonca žiadny február neexistoval. Rok sa začínal marcom, v deň jarnej rovnodennosti a končil decembrom.
Kalendár v ktorom rok takto vyzeral sa volal Romulov a mal len desať mesiacov. Dni v nich boli rozložené nasledovne:
Martius: 31 dní
Aprilius: 30 dní
Maius: 31 dní
Junius: 30 dní
Quintilis: 31 dní
Sextilis: 30 dní
September: 30 dní
October: 31 dní
November: 30 dní
December: 30 dní
Keď to spočítate, zarazí vás možno fakt, že obsahoval len 304 dní. V tejto dobe bola zima neúrodné, zbytočné obdobie, a nikto sa neobťažoval započítavať ho do kalendára. To znamená, že pre 61 dní v roku neexistoval dátum. Rimania takto fungovali, až kým si v roku 713 p.n.l. kráľ Numa Pompilius nepovedal, že je pomerne hlúpe mať kalendár, ktorý ignoruje celú šestinu roka.
Do kalendára pridal január a február, čím sa február stal posledným mesiacom v roku.
Jeho kalendár obsahoval 12 mesačných cyklov, spolu mali presne 355 dní. Rimania verili, že párne čísla sú nešťastné. Numa sa preto snažil aby všetky mesiace v jeho kalendári mali nepárny počet dní. Avšak pri takomto počte dní v roku, jeden mesiac musel ostať párny. Rozhodol sa pre február. Pretože, ak už mal byť nešťastný, tak radšej nech je kratší. Numov kalendár teda vyzeral po úpravách takto:
Martius: 31 dní
Aprilius: 29 dní
Maius: 31 dní
Iunius: 29 dní
Quintilis: 31 dní
Sextilis: 29 dní
September: 29 dní
October: 31 dní
November: 29 dní
December: 29 dní
Ianuarius: 29 dní
Februarius: 28 dní
355 dní v roku by bolo fajn, zvlášť keby vypadlo desať pondelkov, no dlhodobo to vie napáchať škodu. Po pár desaťročiach jeho používania sa obdobia absolútne nezhodovali s dátumami. Aby tomuto Rimania zabránili, pridali 13.ty mesiac. Nazvali ho Mercedonius a trval 27 dní. Začal hneď po 24.tom februári (očividne sa nikto veľmi o dátumy nestaral).
No toto opatrenie vôbec nepomohlo. Pridaný 13.ty mesiac síce ostal v kalendári aj naďalej, no keď sa nakoniec pri moci ocitol Julius Caesar, v Ríme nikto nevedel aký deň v kalendári vlastne má byť.
Takže sa Caesar dal do práce, znovu reformoval kalendár, a aby veci uviedol na pravú mieru, rok 46 pred Kristom musel trvať 445 dní! Caesar však taktiež ponechal 28 dní vo februári (zrejme sa tiež nevedel dočkať marca).
Vieme, že ani Caesarov kalendár nebol dokonalý, no jeho koncept prežil storočia. Pri prestupných rokoch sa deň navyše pridáva na koniec februára z jednoduchého dôvodu. Je to predsa najkratší mesiac roka.
zdroj: mentalfloss.com
.JPG){kind=link}