90% Mauritánie tvorí samá púšť. Jedinou dopravou je tu nákladný vlak, ktorý je zároveň aj najdlhším na Sahare. Má 2,5 kilometra. Kanadská fotografka Jody MacDonald strávila dva mesiace objavovaním a fotografovaním púštnej krajiny.
Mauritánska železnica je jedinou traťou v Mauritánii. Je dlhá 700 kilometrov a preváža železnú rudu z baní na severe Afriky do prístavného mesta Nouadhibou. Pre mnohých ľudí z odľahlých oblastí je tento vlak jedinou možnosťou dopravy. Často cestujú sediac na vagónoch plných železnej rudy.
Jody chcela zažiť na vlastnej koži podmienky africkej Sahary. Počas svojej cesty zároveň testovala výdrž fotoaparátu. Vzniklo množstvo krásnych fotiek, dokumentujúcich tvrdé podmienky horúcej púšte. Jej cesta začala v hlavnom meste Mauritánie Nouakchott a pokračovala severozápadne pozdĺž pobrežia.
„Sahara ma fascinuje a vždy som chcela nasadnúť na mauritánsky vlak. S postupným objavovaním ma zaujímala čoraz viac. Veľa ľudí sem nechodí a ešte viac nikdy nepočulo o krajine, ktorá je takmer dvakrát väčšia ako Francúzsko a zaberá veľký kus severozápadnej Afriky.“ Jody o svojej ceste hovorí s nadšením, no nebola to prechádzka ružovou záhradou. Dlhé kilometre zastihlo aj niekoľko púštnych búrok.
„Búrka prišla veľmi rýchlo, zastavila som, aby som spravila pár fotiek a než sme sa nazdali vietor sa značne zdvihol a zrazu začalo pršať. Behom pár minút sa zrýchlil na 150 km/h. Myslela som, že mi zoderie kožu, kvôli dažďu a piesku víriacemu okolo nás. Bolo to, ako keby mi ju niekto šmirgľoval. Nikdy predtým som nezažila tak silný vietor.“
Jody a jej tím aj napriek horším podmienkam dokázali nafotiť fotografie, zobrazujúce takmer nekonečnú púšť. Sama fotografka hovorí o dobrodružstve ako o celom procese a nielen konečnej destinácii. Zážitkom je pre ňu samotná cesta, spojená s mnohými ťažkosťami ale aj krásami.