Krásy mnohých krajín spočívajú najmä v ľuďoch a cestovatelia by o tom vedeli rozprávať. Títo dvaja cyklisti sa rozhodli objavovať Japonsko na bicykloch. Keď šli pozdĺž ostrova Ninoshima a potrebovali sa dostať k prístavu, jeden miestny im odporučil skratku. Na ich veľké prekvapenie celý čas šiel za nimi až k prístavu, aby sa nestratili. To bola ich prvá skúsenosť s takzvaným omotenashi, čo sa často prekladá ako japonská pohostinnosť. V praxi sa v tejto pohostinnosti kombinuje slušnosť s túžbou udržať harmóniu a zároveň vyhnúť sa konfliktu.
Omotenashi je v Japonsku spôsob života. Ľudia s nádchou nosia rúška na tvári aby nenakazili druhých a susedia vám pred staviteľskými prácami doručia darčekovo zabalený prací prach pre čistejšie oblečenie. Personál v obchodoch a v reštauráciach vás zdraví úklonom a srdečným irasshaimase – vitajte. Pri vydávaní vám mince podajú, aby žiadne nevypadli a keď odchádzate uklonia sa opäť. Na tomto princípe fungujú aj neživé stroje. Dvere na taxíkoch sa automaticky otvárajú a šofér v uniforme neočakáva prepitné. Aj výťah sa vám ospravedlní ak náhodou dlhšie čakáte a dokonca dopravné značky na cestách oznamujúce práce majú vo svojom znaku ukláňajúceho sa panáčika.
img: gettyimages.com / Alexander Spatari
img: bbc.com / Angeles Marin Callebo
V japonskej kultúre sa prejavuje táto pohostinnosť a slušnosť najmä cudzincom, ktorí často prichádzajú zďaleka. „Aj po deviatich rokoch ma to stále prekvapuje,“ hovorí Carmen Lagasca, učiteľka zo Španielska, „ľudia sa ukláňajú, keď si sadajú pri vás v autobuse a potom znova keď vstávajú. Zakaždým si všimnem niečo nové.“
img: bbc.com / MIXA / Alamy
img: bbc.com / Russel Cord / Alamy
Omotenashi však obsahuje oveľa viac ako len správanie sa voči cudzincom. Týka sa každodenného života a učí sa už od mladého veku. Noriko Kobayashi, ktorý má na starosti turizmus v meste Onomichi v Hirošime vraví, že množstvo z nich vyrástlo s jedným príslovím.
„Ak sa k nám niekto zachová pekne, to isté by sme mali urobiť aj my, no ak sa k nám niekto zachová zle, to by sme mu vrátiť nemali.“
Podľa Norika Kobayashiho sú práve tieto slová a viera v nich tým, čo ich robí slušnými k iným ľuďom.
img: bbc.com / Angeles Marin Cabello
Odkiaľ však celá táto slušnosť pochádza? Podľa bývalého profesora výskumného inštitútu Národeného múzea etnológie Isao Kumakuru väčšina japonskej etikety pochádza z rituálov čajových ceremónií a bojových umení. Slovo omotenashi doslovne „duch služby“ pochádza práve zo spomínaných čajových ceremónií. Hostiteľ sa v rámci tejto udalosti snaží dosiahnuť čo najlepšiu atmosféru, vybrať tie najlepšie misky, kvety a dekorácie. Hostia zase naopak preukazujú veľkú vďačnosť. Obe strany tak vytvárajú prostredie plné harmónie a rešpektu, ktoré je zakorenené v presvedčení, že verejné dobro je dôležitejšie ako súkromné potreby.
img: gettyimages.com / Wayne Eastep
Slušnosť a súcit boli takisto ústrednými hodnotami Bushida – etického kódu samurajov. Tieto hodnoty sa postupom času preniesli a rozvinuli až do súčasnosti, spája sa s tým nielen služba voči ostatným, ale aj vnútorný pokoj a rešpekt aj voči nepriateľom.
Tieto spoločenské zvyky sú však nákazlivé a po dlhšom pobyte v Japonsku si možno všimnete, že aj vy ste akýsi láskavejší, milší alebo už toľko nezvyšujete hlas. Možno by si každý z nás mohol osvojiť kúsok omotenashi.
