Niektoré naše predstavy o období starovekého Ríma, sú veľmi nepresné až mylné. Tu je desiatka z takých, o ktorých málokto vie.
1
Rimania nenosili tógu každý deň
Tógu mohol nosiť iba Rímsky občan. Boli vyrobené z veľkého množstva drahej vlny, takže si ich len tak niekto nemohol dovoliť. V neskoršom období Rímskej ríše sa tógy používali už len pri formálnych obradoch, ako slávnosti, bohoslužby alebo pohreby.
2
Nacistické “hailovanie“ nepochádza z Ríma
Neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že by sa takýto pozdrav vôbec niekedy používal v starovekom Ríme. Tento pozdrav sa dá nájsť na obraze “Prísaha Horátiov“ z roku 1784 od francúzskeho neoklasicistu Jacques-Louis Davida, ktorý ukazuje troch rímskych bratov prisahajúcich brániť svoju rodnú zem, tak, že dvíhajú pravú ruku vystretú pred seba. Neskoršie boli potom Rimania zobrazovaní rôznymi spisovateľmi aj umelcami v tejto póze.
3
Nevieme aké boli posledné slova Júlia Cézara
“Et tu, Brute?”(Aj ty, Brutus?) – svetovo najzámejšie slová, ktoré ale vymyslel a použil William Shakespeare. Rímsky historik Suetonius napísal, že podľa vtedajších obyvateľov jeho posledné slová boli “Kai su, teknon?”(Aj ty, dieťa?). Aj keď Suetonius spolu s dalším učencom Plutarchom verili, že keď ho zabili nepovedal vôbec nič.
4
Nie všetci gladiátori boli väzni, otroci,..alebo muži
Je síce pravda, že mnohí boli zajatci, ale taktiež tieto boje boli atraktívne aj pre občanov a dokonca aj ženy, ktoré sa zúčastňovali. Úspešní gladiátori sa rýchlo stali celebritami a niektorí z nich si na tom dokonca aj pekne zarobili. Mnohí sa svojvoľne stávali gladiátorami, väčšinou bývali vojaci, alebo chudobnejší ľudia, ktorí v tom videli možnosť ako zarobiť. Boli dokonca aj tréningové školy “Ludus“, kde sa trénovali gladiátori. Neskoršie presadili ale zákony, ktoré zakazovali účasť od istého veku a ženám z vyšších kruhov celkovo.
5
Mnoho gladiátorských zápasov nekončilo smrťou
Historik Georges Ville vyrátal, že v prvom storočí nášho letopočtu zo 100 zápasov (200 gladiátorov), 19 z nich zomrelo, čo je zhruba 10 percent (20 percent pre toho, kto prehrá). Zápas mnohokrát končil tak, že jeden z bojovníkov bol veľmi zranený alebo nevládal, tak mal možnosť sa vzdať, tým že odhodil zbraň alebo štít a dvihol jednu ruku hore. Väčšinou to bol vždy aj tak dav, ktorý si žiadal smrť porazeného.
6
Rimania nepoužívali otrokov ako veslárov
Na túto prácu mali veľmi dobre trénovaných a hlavne platených slobodných ľudí. Napokon, bolo by veľmi riskantné tam mať otrokov, keby ich loď napadnú, mohli by sa obrátiť proti nim a pridať sa ku nepriateľovi.
7
Caligulov kôň to na vládneho úradníka nestihol dotiahnuť
Tretí v poradí, cisár Ríma bol označovaný ako sadistický blázon, ktorý podľahol absolútnej moci a nakoniec bol zavraždený vlastnými strážami. Hovorí sa, že smilnil s vlastnými sestrami pred očami svojich hostí, ktorých pozval na obed, alebo, jeho kôň Incitatus sa mal kráľovsky dobre, vlastnil kopec šperkov, mal vlastných otrokov ktorý sa oňho starali a že vraj ho Caligula chcel spraviť aj vládnym úradníkom.
8
Rímska elita nemávala pravidelné orgie
Profesor Alastair Blanshard tvrdí: „Viac orgií bolo v Hollywoodskych filmoch ako celkovo v Ríme.“ Stredovekí kresťanskí spisovatelia väčšinou vykresľovali Rímsku ríšu ako morálne skorumpovanú. V klasickej domácnosti to fungovalo síce tak, že ženatý muž väčšinou podvádzal svoju ženu s otrokyňami, ale na druhej strane na verejnosti to bolo veľmi prísne odsudzované, dokonca do takej mieri, že jeden senátor bol odvolaný kvôli tomu, že vyšlo najavo ako pobozkal svoju ženu pred vlastnou dcérou.
9
Rímske slávne mramorové sochy neboli vždy jednofarebné
Dnes vyzerajú všetky sochy, ktoré po sebe zanechala Rímska ríša, biele ako kosť. Archeológovia ale pomocou metódy multi spektrálneho zobrazovania dokážu rozpoznať pozostatky pigmentu, s týmito informáciami dokážu rekonštruovať originálny povrch v plnej farebnosti. Samozrejme tieto farby boli časom zmyté, takže dodnes aj vo filmoch sa používajú stále biele sochy.
10
Rímsky Bohovia neboli len tak importovaní z Grécka
Rimania mali svoje božstvá už predtým, ale tým ako boli v kontakte s Gréckou civilizáciou došlo ku mnohým porovnávaniam, a dôsledkom toho v neskoršom období boli niektoré veci už pomiešané, aj keď stále sú tam isté rozdiely.
