Zdroj: NOAA on Unsplash

Nezaradené

Ochladenie jadra či pohltenie čiernou dierou. Pozrite si 8 spôsobov, ako by mohol zaniknúť náš svet

Život na Zemi vznikol a stále existuje vďaka jedinečnej rovnováhe. Tá však nemusí trvať večne. Vedci, spisovatelia, študenti i filmári sa už mnohokrát zaoberali spôsobmi, ako by mohol skončiť náš život na Zemi. V tomto článku vám ponúkame 8 takých príkladov aj so zaujímavými ilustračnými obrázkami.

Ochladenie zemského jadra

img: Vadim Sadovski/Shutterstock

Našu Zem obklopuje ochranný magnetický štít – magnetosféra.

img: NASA

Toto pole vzniká pri rotácii trením vonkajšieho tekutého jadra o pevné vnútorné jadro.

img: Lwp Kommunikáció/Flickr

Magnetosféra odráža energetické častice vyžarované Slnkom.

img: Wikimedia Commons

Výsledkom tohto procesu je aj polárna žiara či geomagnetické búrky.

img: Kakslauttanen Arctic Resort

Keď sa však jadro ochladí, o magnetosféru prídeme. Stratíme tak ochranu pred slnečným vetrom, ktorý našu atmosféru postupne „odpáli“ do vesmíru.

img: NASA

Podobný osud postihol Mars – kedysi planétu s vodou a bohatou atmosférou.

img: NASA

Slnko začne umierať a rozpínať sa

img: yurchak/Shutterstock

Jedným z najdôležitejších faktorov našej existencie je Slnko a ideálne vzdialenosť našej Zeme od tejto hviezdy.

Jedným z najdôležitejších faktorov našej existencie je Slnko a ideálna vzdialenosť Zeme od tejto hviezdy.

img: NASA

Slnko je hviedza a tie zvyknú umierať. Momentálne je v polovici svojho života, no stále mení vodík na hélium.

Slnko je hviezda a tie zvyknú umierať. Momentálne je v polovici svojho života a stále mení vodík na hélium.

img: NASA

To však nepotrvá večne. O miliardy rokov dôjde na Slnku vodík a hviezda začne fúziu hélia.

To však nepotrvá večne. O miliardy rokov sa na Slnku minie vodík a hviezda začne fúziu hélia.

img: NASA

V tom prípade pôjde o omnoho silnejšiu reakciu. Jej následkom budú slnečné vrstvy smerovať von do vesmíru a Zem sa pravdepodobne začne približovať k Slnku.

img: NASA

Zo Zeme sa vyparí voda a povrch sa spáli.

Zo Zeme sa následne vyparí voda a povrch sa spáli.

img: NASA

Naša planéta sa vzápätí vychýli zo svojej osi a skončí ako zamrznutá planéta.

Naša planéta sa vzápätí vychýli zo svojej osi a skončí ako zamrznutá tulácka planéta.

img: Anton Balazh/Shutterstock

Zem sa dostane na smrteľnú orbitu

img: Caltech/R. Hurt (IPAC)

Spomenuli sme tulácku planétu - planéty sa občas zvyknú dostať mimo svojho systému.

Spomenuli sme tulácku planétu – planéty sa občas zvyknú dostať mimo svojho solárneho systému.

img: NASA Blueshift on Flickr

Podľa posledných simulácií, v Mliečnej dráhe môže byť viac tuláckych planét než hviezd v pomere 1: 100 000.

Podľa posledných simulácií, v Mliečnej ceste môže byť tuláckych planét viac než hviezd v pomere 1: 100 000.

img: NASA/JPL-Caltech

Jedna z nich by mohla Zem vychýliť na nehostinnú orbitu.

img: Dave Dugdale, Flickr (CC BY-SA 2.0/Tech Insider

Dostatočne veľká tulácka planéta nás dokonca môže „vystrčiť“ z nášho solárneho systému (alebo spôsobiť kolíziu so susednou planétou).

img: NASA

Keď by sa vzápätí zo Zeme stala tulácka planéta, jej povrch by výrazne ochladol. Gravitačné výchylky by mohli spôsobiť striedanie extrémnych zím s extrémnymi horúčavami.

img: Shutterstock

Tulácka planéta by mohla vraziť do Zeme

img: Shutterstock

Namiesto predošlého prípadu, kedy by tulácka planéta svojou blízkosťou mohla vychýliť zem z vlastnej osi, by mohlo dôjsť k priamemu nárazu.

img: Magnolia Pictures

Asi pred 4 a pol miliardami rokov narazila malá planéta do väčšej. Z nárazu sa postupne sformovala naše Zem a Mesiac.

Asi pred 4 a pol miliardami rokov narazila malá planéta do väčšej. Z nárazu sa postupne sformovala naša Zem a Mesiac.

img: NASA

Nová kolízia by roztrúsila trosky po solárnom systéme. Z nich by sa opäť mohla sformovať nová planéta, no je otázne, či by na nej postupne vznikol život.

Nová kolízia by roztrúsila trosky planét po solárnom systéme. Z nich by sa opäť mohla sformovať nová planéta, no je otázne, či by na nej postupne vznikol život.

img: Shutterstock

Zem začnú bombardovať asteroidy

img: Shutterstock

Takéto scenáre sme už mohli vidieť aj na filmovom plátne.

img: Buena Vista/Paramount

Vesmírne „kamene“ môžu spôsobiť obrovské škody. Jeden väčší pravdepodobne vyhubil dinosaury. Na zničenie celej Zeme by však bolo potrebných viac asteroidov.

img: Vadim Sadovski/Shutterstock

Tento scenár je veľmi pravdepodobný. Našu planétu bombardovali asteroidy po milióny rokov od jej sformovania.

img: NASA/Don Davis

Bombardovanie bolo také intenzívne, že oceány počas celého roka doslova vreli.

img: Getty/MKnighton/Abu Dhabi Ocean Racing

Takú záťaž dokázali prežiť len jednobunkové organizmy, ktoré zvládali teplotné extrémy.

Takú záťaž by dokázali prežiť len jednobunkové organizmy, ktoré zvládali teplotné extrémy.

img: Dr. Diana Lipscomb

Väčšina života na Zemi by však také teploty neprežila. Teplota vzduchu by na niekoľko týždňov mohla dosiahnuť až 500° Celzia.

img: Bill Wechter / Stringer / Getty Images

Zem sa dostane blízko k putujúcej čiernej diere

img: NASA/JPL/Caltech

Hollywood obľubuje aj takýto scenár konca našej zemegule.

img: Interstellar Movie

Čierne diery sú záhadné a nebezpečné. Rešpekt vzbudzuje už len samotný názov.

img: NASA

O čiernych dierach sa zatiaľ nevie mnoho. Je však známe, že im neunikne ani svetlo.

img: NASA/CXC/M.Weiss

Vedci sa domnievajú,ze rovnako ako tulácke hviezdy, aj čierne diery sa voľne pohybujú po vesmíre. Je teda možné, že jedna "zavíta" do našej galaxie.

Vedci sa domnievajú, že rovnako ako tulácke hviezdy, aj čierne diery sa voľne pohybujú po vesmíre. Je teda možné, že jedna „zavíta“ do našej galaxie.

img: NASA

Malá čierna diera môže minúť Zem bez následkov. Väčší gravitačný kolapsar by však znamenal obrovské problémy.

img: NASA/Dave Mosher

Keď neunikne svetlo, neunikne ani Zem. Existujú dve veľké teórie o tom, čo by sa mohlo stať, keby nás pohltila čierna diera.

img: NASA Marshall Spaceflight Center

Prvá tvrdí, že za horizontom udalostí by sa atómy natoľko rozťahovali, až by sa roztrhli.

img: NASA/JPL-Caltech

Ďalší vedci si mslia, že by sme sa dostali na koniec vesmíru a skončili v úplne inom priestore.

Ďalší vedci si myslia, že by sme sa dostali na koniec vesmíru a skončili v úplne inom priestore.

img: European Southern Observatory on Flickr

Ak by sa dostatočne veľká čierna diera nedostala úplne k Zemi, mohla by spôsobiť následky, ktoré by nás „vykopli“ z galaxie alebo prisunuli k Slnku.

img: NASA

Našu atmosféru zničí záblesk gamma žiarenia

img: European Space Organization via Wikimedia Commons (CC BY 3.0)

Gamma žiarenie patrí k najväčším vesmírnym fenonénom.

img: NASA

Väčšinou ide o výsledkom umierania masívnej hviezdy. Jeden krátky výbuch dokáže vyprodukovať viac energie než naše Slnko počas celého svojho života.

Väčšinou ide o výsledok umierania masívnej hviezdy. Jeden krátky záblesk dokáže vyprodukovať viac energie než naše Slnko počas celého svojho života.

img: NASA

Taká energie by dokázala zničiť ozónovú vrstvu, zaplaviť Zem ultrafialovým žiarením a spustiť rapídne ochladzovanie našej planéty.

Taká energia by dokázala zničiť ozónovú vrstvu, zaplaviť Zem ultrafialovým žiarením a spustiť rapídne ochladzovanie našej planéty.

img: NASA/Goddard Space Flight Center Scientific Visualization Studio

Podľa niektorých teórií spôsobilo gamma žiarenie vyhubenie života na Zemi spred 440 miliónov rokov.

img: YouTube/ScienceAtNASA

Ide však o silno teoretický koniec. David Thompson z Fermi Gamma-ray Space Telescope pre National Geographic povedal, že sa niet čoho báť.

img: YouTube/ScienceAtNASA

Podľa jeho slov je pravdepodobnosť, že Zem zasiahne záblesk gamma žiarenia, rovnaká ako to, že nájde ľadového medveďa v šatníku svojej izby v Marylande.

img: National Geographic