Jadrový program Sovietskeho zväzu sa začal hneď po skončení druhej svetovej vojny.
Testy sa vykonávali v mnohých odľahlých oblastiach, ako je napríklad ruské súostrovie Nová Zem, Ural a stepy severovýchodného Kazachstanu. Nanešťastie, nie všetky z týchto miest boli neosídlené.
Jednou z primárne zvolených oblastí na testovanie bol Semipalatinský jadrový vojenský obvod (18 000 kilometrov štvorcových), situovaný južne od rieky Irtyš v Kazachstane. Len približne 150 kilometrov východne od testovacieho územia ležalo mestečko Semipalatinsk (neskôr premenované na Semej), ktorého počet obyvateľov bol vyšší než 100 000. Okrem toho, stovky tisícok obyvateľov žilo v okruhu 80 kilometrov v neďalekých dedinách.
img: sputniknews.com
Túžba po jadrových zbraniach počas studenej vojny bola tak veľká, že vláda odsunula bokom všetky otázky týkajúce sa verejného zdravia miestnych obyvateľov alebo životného prostredia. Tiež sa pošuškávalo o možnosti zámerného začlenenia ľudí do experimentu, aby sa na nich mohli študovať účinky žiarenia.
Medzi rokmi 1949 až 1989 vykonal Sovietsky zväz v oblasti Semipalatinsk 456 nukleárnych testov. Experimenty sa neodohrávali len na zemskom povrchu, ale aj pod ním a vo vzduchu, pričom 116 z nich bolo atmosferických testov. Občasné nehody mali za následok rozptyl rádioaktívnych materiálov a únik rádioaktívnych plynov do prostredia.
Niekedy boli obyvatelia pred plánovanou explóziou varovaní. Počas výbuchu sa im odporúčalo zostať von, pretože sa im mohli začať kymácať domy.
img: CTBTO
Rakovina, impotencia, leukémia a vrodené vady – počet týchto prípadov sa v priebehu niekoľkých rokov dramaticky zvýšil. Deti sa rodili s ťažkými neurologickými ťažkosťami a hlavne deformáciami kostí; niektoré z nich dokonca bez končatín. Riaditeľ onkologickej nemocnice v Sempalatinsk odhaduje, že najmenej 60 000 ľudí v danom regióne zomrelo na rakovinu vyvolanú rádioaktívnym žiarením.
Sovietska vláda držala testovanie v tajnosti. Americká Obranná spravodajská agentúra bola dokonca presvedčená, že Sovieti robili výskum časticových lúčových zbraní. Začalo sa o tom špekulovať od polovice 80-tych rokov, kedy sa kazašskí aktivisti začali vypytovať na skutočný účel testov. Neskôr bola spustená kampaň na uzatvorenie testovacej oblasti.
img: Alexander Liskin/Wikimedia
Budovy, bunkre, tunely a ostatná infraštruktúra sa stále v testovacej oblasti Semipalatinsk nachádza. Najviditeľnejšie sú rady betónových veží, ktoré stáli v rôznych vzdialenostiach od epicentra a poskytovali prístrešie rôznym meracím zariadeniam. Niektoré z nich sú popraskané, iné majú vypukliny, ktoré boli pravdepodobne spôsobené pri výbuchu, keď teplo roztavilo betón. Úroveň radiácie vo vnútri vojenského obvodu je dnes väčšinou nízka, ale stále sa dajú nájsť miesta so zvýšenou zostatkovou radiáciou.
V roku 2001 bol odhalený pamätník obetiam Semipalatinkého jadrového testovania s názvom “ Silnejšie ako smrť”.
img: Anton Roschin (vľavo) / Roman Nefedov (vpravo)
img: en.theoutlook.com.ua
img: voxpopuli.kz
img: voxpopuli.kz
img: voxpopuli.kz
img: CTBTO/Flickr
