A sme tu opäť s úsmevnými názvami obcí. V minulej časti, ktorú nájdete tu, sme si vzali na paškál prevažne anglické názvy, no a teraz sa zameriame na Česko a Slovensko. Presne tak, ani u nás rozhodne nie je núdza o vtipné pomenovania. Nasledujúce riadky čítajte s nadhľadom. Obyvatelia spomenutých obcí nám, dúfajme, prepáčia 🙂
Predstavte si, že idete na Moravu autom a zrazu vidíte, že vchádzate do obce s názvom Rozkoš. Nejednému nepripravenému šoférovi by mohlo zabehnúť. Ale určite je to lepšie ako keď sa vás niekto opýta, odkiaľ ste a vy ste nútení povedať, že zo Záhrobí, čo je dedina v južných Čechách. Alebo napr., že žijete v Chudobe, malej osade neďaleko Pardubíc. To už radšej pochádzať z Horní Police, „vesničke“ pri meste Česká Lípa.
Foto: via instantstreetview.com
Perličiek spoza rieky Moravy je viac. V časti obce Čachrov zvanej Onen Svět, sa nachádza osada, ktorá nesie názov Šukačka. A čo ešte taký Pičín v okrese Příbram? Alebo druhý Pičín, časť obce Jankov. Viete kde sa nachádza? No predsa hneď vedľa Pičínskeho rybníka. To sú ale čuňačinky; škoda, že časť obce Konice – Čunín je odtiaľ ďaleko…
Foto: via instantstreetview.com
Niektoré názvy zaváňajú aj poľnohospodárstvom: zatiaľ čo vo Veltrusoch by mohla byť trebárs obria továreň na hnojivá, čo si asi pomyslieť o obci Mlékojedy? Snáď len dúfať, že v tejto severočeskej obci nechovajú kravy, kozy a ovce.
Foto: via zamek-veltrusy.cz
V severných Čechách ešte ostaneme, malé osady Stará a Nová Bohyně sú naozaj krásnymi názvami pre bydlisko. Kto by nechcel bývať priamo v Bohyni? A ešte zopár vtipných obcí od našich západných susedov sme vám dĺžni. Sú to napr. Mokrovousy, Mrchojedy, Závist, Podivín a určite by sa ich našlo ďaleko viac, ale nechajme už našich bratov na pokoji a poďme na naše Slovensko.
Koľko vtipálkov muselo byť v našej vlasti, keď zakladali a pomenúvali naše krásne dediny?
Foto: via instantstreetview.com
Čečehov, Čučma, Ďubákovo, Hrčeľ, Choňkovce, Leľa, Ptrukša, Oľdza, Šemša, Ubľa… Všetko ideálne pomôcky do logopedickej ambulancie… A vedeli ste napríklad, že na Slovensku máme svoju Prahu alebo dokonca celé Čechy? Alebo ak vám nestačí a chcete ísť na dovolenku ďalej, hoci aj na Havaj, na východnom Slovensku nájdete aj ten.
Foto: via instantstreetview.com
Aj niektoré dlhšie názvy sú úchvatné, ako napr. Žabokreky, Zubrohlava, Sebechleby, Kalná Roztoka, Krajné Čierno, Čabradský Vrbovok, Lopušné Pažite, Popudinské Močidľany a ohromným úlovkom na mape sú aj Panické Dravce. Ale je tá slovenčina nádherná, však?
Foto: via instantstreetview.com
Panické Dravce sa však volali kedysi Panitské Dravce. Starý názov asi vzbudil menej úsmevov. Aj pri Lopušných Pažitiach existujú dôvody, prečo sa tak dedina volá. Ako mohlo vzniknúť práve také pomenovanie? Jednoducho – spojením obcí Lopušná a Pažite. Rovnakým spôsobom vznikli aj Popudinské Močidľany.
A vedeli ste, že aj na Slovensku máme Černochov? Nech nám Ibi Maiga odpustí, no mali sme na mysli obec v Tokajskej oblasti.
Názvy obcí sa odvodzovali aj od jedálenskej tematiky. Základom prípravy jedál je predsa Kuchyňa. Okrem toho existuje na Slovensku aj Soľnička, Egreš, Pukanec, Figa a ďalšie. Odvodenie od jedla je však iba zdanlivé, tak napr. Pukanec pochádza od mena Bukan a Figu založla v 11. storočí rodina Fügeiovcov.
Zoznam sa ale zďaleka nekončí. Na Slovensku máme aj obce Dojč, Ďurďoš, Koš, Nána, Prietrž, Slopná, Smilno alebo Šarkan. Takisto obec Moča znie vtipne, keď ho vyskloňujeme: „Ahoj Ruženka, kde si?“ – „Ále, práve stojím v Moči na zastávke…“
Foto: via instantstreetview.com
Starostovať v obci nie je žiadna sranda. Ale vytrhnuté z kontextu to môže znieť smiešne. „Som starosta Nového Sveta“ alebo „Som starosta Horného Baru.“ Alebo nemusíte mať pod palcom Bar, lepšie je mať Banku. Na opačnom póle by bolo mohlo byť starostovanie v obci Hladovka.
Ale keď sa pozastavíme pri pôvode, Banka je odvodená od slova „baňa“. V čase, kedy bola obec založená, ešte slovo banka pre finančnú inštitúciu v slovenčine neexistovalo. Horný Bar je zase odvodený z maďarského mena Baár a Hladovka bola pomenovaná podľa Krištofa Hlada, prvého šoltýsa v dedine (a teraz rýchlo googliť slovo šoltýs 🙂 )
A na záver ešte posledných pár našich exemplárov. Na východe máme obec s názvom Pichne; pri Novom Meste nad Váhom sú zase Potvorice. Ktovie, aký majú pôvod? Ten je ale známy pri obci Naháč a súvisí s hojným výskytom modrofialového kvietku Jesienky obyčajnej, ľudovo nazývanej práve „naháč“. Obec Plešivec zase dostala názov vraj podľa blízkeho Veľkého vrchu, pre ktorý je charakteristická jeho „plešatosť“. Pre úplnosť spomenieme ešte aj niektoré časti obcí: v Leviciach nájdeme osadu Čudo, v Nesvadoch je časť s názvom Aňala a čerešnička – časť obce Nacina Ves sa volá Vybuchanec.
Ak poznáte niektoré ďalšie obce, ktorých názov vás rozosmial, pokojne sa podeľte s ostatnými v komentároch pod článkom. Vďaka vašim komentárom z prvej časti vieme napr. o týchto dvoch:
Foto: via en.wikipedia.org