Dnes vieme, že na prirodzenej družici našej planéty, nájdeme i vodu. Ako sa tam ale dostala? Ióny vodíka a kyslíka unikajúce z hornej atmosféry Zeme, by mohli byť jedným zo zdrojov lunárnej vody a ľadu na Mesiaci, ukazuje nový výskum vedcov Geofyzikálneho inštitútu Fairbanks University of Alaska. Vedci vypočítali, že 1% uniknutých iónov vodíka a kyslíka zo zemskej atmosféry dosiahne Mesiac.
Vedecká práca vedená profesorom geofyzikálneho inštitútu Guntherom Kletetschkom prispieva k rastúcemu počtu výskumov o vode na severnom a južnom póle Mesiaca. Hľadanie vody je kľúčom k projektu Artemis od NASA, ktorá plánuje dlhodobú ľudskú prítomnosť na Mesiaci. NASA plánuje poslať ľudí späť na Mesiac ešte v tomto desaťročí.
„Keďže tím Artemis z NASA plánuje postaviť základný tábor na južnom póle Mesiaca, vodné ióny, ktoré vznikli na Zemi pred mnohými rokmi, môžu byť použité v systéme podpory života astronautov,“ povedal Kletetschka.
Odkiaľ sa však vzala väčšina mesačnej vody?
Nový výskum odhaduje, že polárne oblasti Mesiaca by mohli obsahovať až 3 500 kubických kilometrov (840 kubických míľ) alebo viac povrchového permafrostu alebo podpovrchovej tekutej vody vytvorenej z iónov, ktoré unikli zo zemskej atmosféry. To je objem porovnateľný s jazerom Huron v Severnej Amerike, ktoré je ôsmym najväčším jazerom na svete.
Všeobecne sa predpokladá, že väčšina lunárnej vody bola získaná zrážkou asteroidov a komét s Mesiacom. Keď bola slnečná sústava stará asi 1 miliardu rokov, niektoré planéty a náš Mesiac utrpeli nezvyčajne silné dopady asteroidov, ktoré sú známe aj ako neskoré ťažké bombardovanie. Spolu so slnečným vetrom, ktorý je schopný niesť kyslíkové a vodíkové ióny, dochádza k ich prepojeniu a uloženiu na Mesiaci vo forme molekúl vody.
Vedci však tieto predpoklady skúmali hlbšie a priniesli výskum, ktorý popisuje proces, ako sa voda na Mesiaci hromadí. Výskum bol publikovaný 16. marca v časopise Scientific Reports v článku, ktorého autorom je Kletetschka a spoluautorom je Ph.D. študent Nicholas Hasson z Geofyzikálneho inštitútu. Medzi spoluautormi je aj niekoľko kolegov z Českej republiky.
Kletetschka a jeho kolegovia naznačujú, že ióny vodíka a kyslíka sú vháňané do Mesiaca, keď ten prechádza chvostom zemskej magnetosféry, takzvaným magnetochvostom. Toto sa deje počas piatich dní mesačnej cesty Mesiaca okolo planéty. Magnetosféra je bublina v tvare slzy vytvorená magnetickým poľom Zeme, ktorá chráni planétu pred veľkou časťou nepretržitého prúdu nabitých slnečných častíc.
Nedávne merania viacerých vesmírnych agentúr ako NASA, Európskej vesmírnej agentúry, Japonskej agentúry pre výskum vesmíru a Indickej organizácie pre výskum vesmíru odhalili značné množstvo iónov tvoriacich vodu prítomných počas prechodu Mesiaca cez túto časť magnetosféry. Tieto ióny sa pomaly hromadili od spomínaného neskorého ťažkého bombardovania.
Prítomnosť mesiaca v chvoste magnetosféry dočasne ovplyvňuje niektoré magnetické siločiary Zeme. To spôsobuje, že niektoré z prerušených siločiar sa znova spoja s ich opačným prerušeným náprotivkom. Keď sa to stane, ióny vodíka a kyslíka, ktoré unikli zo Zeme, sa ponáhľajú k týmto prepojeným siločiaram a smerujú späť k Zemi. Predpokladá sa, že mnohé z týchto vracajúcich sa iónov zasiahli Mesiac, ktorý nemá vlastnú magnetosféru, ktorá by ich odpudzovala. Ióny sa potom spoja a vytvoria lunárny permafrost. Časť z nich sa prostredníctvom geologických a iných procesov, akými sú dopady asteroidov, dostane pod povrch, kde sa môžu stať tekutou vodou.