Smrť obesením patrí k tým najhorším spôsobom, ako človek môže zomrieť. V minulosti išlo o modernú metódu, ako potrestať zlodejov alebo kriminálnikov či politických konkurentov. Vôbec prvé obesenie, o ktorom vieme, že sa odohralo, sa datuje spred 2 500 rokov v Perzskej ríši.
No existuje ešte jeden spôsob smrti, ktorý je rovnako desivý. Ide o popravu gilotínou.
Dokáže ľudská hlava prežiť potom, ako je oddelená od tela?
Ešte v roku 1793 vraha Jeana-Paula Marata, Charlotte Cordayovú popravili gilotínou. Muž menom Francois le Gros jej údajne zdvihol hlavu a dal facku po oboch lícach, píše portál theconversation.com. No to nie je všetko, čo sa v ten osudný moment odohralo. Podľa očitých svedkov, Cordayovej tvár v tom momente nadobudla nahnevaný výraz a jej líca sa začervenali. V histórii existuje ale oveľa viac prípadov odseknutých hláv, ktoré vykazovali známky vedomia. Napríklad Anne Boleynova sa po sťatí hlavy podľa všetkého pokúsila prehovoriť.
„Otázka, či myseľ potrebuje telo, je dlhodobým filozofickým sporom.“
Sú ale tieto príbehy falošné alebo existujú vedecké dôkazy, že hlava môže zostať pri vedomí aj po oddelení od tela, ktoré ju drží? Nie je žiadnym tajomstvom, že na to, aby ľudské telo vrátane mozgu fungovalo, tak potrebuje dostatok kyslíka.
Ľudský mozog predstavuje približne 2% hmotnosti človeka, no na svoje fungovanie potrebuje až 20% zásob kyslíka. Akonáhle sú krvné cievy na krku prerušené, prívod kyslíka sa zastaví. Akýkoľvek kyslík, ktorý zostane v krvi a tkanivách po smrteľnom údere, by sa dal ale určite využiť, no nie na dlho.
„Metabolické potreby mozgu sú v skutočnosti pomerne jednoduché, potrebujú hlavne kyslík a glukózu, aby fungovali.“
Pohyb by bol možný len v tkanive alebo štruktúrach stále pripojených k hlave, ako sú svaly na pohyb očí alebo úst, pretože nervy zásobujúce tieto svaly by boli stále spojené.
Ľudí odjakživa fascinuje, čo sa deje s človekom potom ako umrie. Určite ste už počuli príbehy, kedy človek zažil fyzickú smrť a prestalo mu biť srdce, no on si všetko, čo sa odohralo počas resuscitácie, uvedomoval. To naznačuje, že hoci ich srdce nemuselo už fungovať, tak ich mozog bol pri vedomí a vnímal, aj keď nevykazovali žiadne klinické príznaky vedomia. Niektoré štúdie preukázali aktivitu v mozgu 30 minút po tom, čo srdce prestalo biť. Tieto takzvané delta mozgové vlny sú tiež často viditeľné v štádiách spánku a relaxácie.
Najnovšie výskumy ukázali, že aj keď srdce prestane biť, v mozgu je stále aktívna aktivita, ktorá končí poslednou vlnou aktivity, ktorá sa prevalí mozgom niekoľko minút po tom, čo srdce prestane fungovať, a nazýva sa „šíriaca sa depolarizácia“. To naznačuje, že hoci srdce nemusí biť, tak mozog si môže uvedomovať, čo sa okolo deje, aj keď nevykazuje žiadne klinické príznaky vedomia. Aktivita zistená u ľudí v týchto štúdiách je dostatočne veľká na to, aby ju zachytil elektroencefalogram (prístroj merajúci elektrickú aktivitu v mozgu). Štúdie na iných organizmoch naznačili, že dokonca aj 48-96 hodín po smrti sa génová expresia a aktivita stále vyskytujú a v niektorých prípadoch sa ich množstvo zvyšuje. No stále nemôžeme s istotou povedať, že ľudský mozog je stále pri vedomí, keď je oddelený od zvyšku tela.
U ľudí je potrebný ďalší výskum, aby sa skutočne zistilo, čo znamená aktivita, ktorá sa zistí po smrti, a ako to súvisí s funkciou vedomej a nevedomej aktivity.
Bez hlavy prežil 18 mesiacov, no…
Najznámejší prípad prežitia dekapitácie je pravdepodobne prípad Mikea. Mike prežil 18 mesiacov potom, ako prišiel o hlavu. Asi sa pýtate, ako je to možné? Rez prešiel pod uhlom cez mozgový kmeň a včasná a dobre umiestnená krvná zrazenina zabránila vykrvácaniu. Mozgový kmeň bol ale aj napriek poškodeniu schopný riadiť základné funkcie. Spomenul som, že Mike bol kura? Bol pravdepodobne najdlhšie žijúcim príkladom „behania kuraťa bez hlavy“.
No u človeka by to nebolo možné. Oddelenie hlavy od tela u Mikea nevyvolalo rovnaký druh úplného odpojenia, aké by sme zažili my, keby nám odrezali hlavu. Dokonca aj časti mozgu, ktoré riadia tie najprimitívnejšie funkcie, sú obsiahnuté v lebke. Preto môžeme tvrdiť, že príbeh o Charlotte Cordayovú bol pravdepodobne apokryfný.
„Zatiaľ čo niektoré reflexy tváre môžu prežiť niekoľko sekúnd alebo dokonca minút, vedomie takmer určite zmizne veľmi rýchlo, nanajvýš v priebehu sekundy alebo dvoch.“
Ide o to, že bezprostredne po oddelení hlavy od tela dôjde k náhlemu poklesu krvného tlaku vo vnútri hlavy. A v dôsledku toho neuróny v mozgu veľmi rýchlo stratia kyslík a energiu, ktorú potrebujú na udržanie normálneho modelu elektrickej aktivity, a to je aktivita, ktorá podporuje poznanie a uvedomenie. Preto bez tejto životne dôležitej zásoby kyslíka vedomie nemôže vydržať.
