Výskumníci z University of Kentucky navrhli (via iflscience.com) riešenie dlhoročného tajomstva týkajúceho sa slávneho vraku lode piráta Edwarda Thatcha, ktorý je tiež známy aj ako „Čierna brada“.
Loď známa ako Queen Anne’s Revenge, ktorú pirát pravdepodobne pomenoval na počesť panovníka, ktorému v minulosti slúžil, v roku 1718 stroskotala na pobreží Severnej Karolíny. Vybavená bola 40 guľometmi a bola to otrokárska loď. Táto loď bola v roku 1996 objavená. No našli na nej aj aj veľké množstvo uhlie, čo nedávalo zmysel, lebo v širokom okolí neexistovala v tom čase ťažba. Okrem iného výskumníci našli aj zlaté zrnká a ďalšie zlaté predmety, ortuť či sklenené obchodné korálky.
Vedcov dlho mátala otázka, odkiaľ pochádza uhlie nájdené na stroskotanej lodi Queen Anne’s Revenge? Táto záhada sa stala predmetom mnohých debát a diskusií medzi učencami a výskumníkmi počas rokov. No nikomu sa doposiaľ nepodarilo zodpovedať otázku, prečo bolo na lodi toľko uhlia?
Podľa Marka Wilde-Ramsinga, námorného archeológa a bývalého riaditeľa múzea námorných dejín Severnej Karolíny, prítomnosť uhlia na palube Queen Anne’s Revenge bolo tajomstvom po mnoho rokov. Uhlie nebolo v Karibiku v 18. storočí bežne obchodované a nebolo v tom čase používané ani ako palivo pre lode. Podľa vedcov sa uhlie v 17. a 18. storočí primárne využívalo na varenie alebo kúrenie na lodiach, pretože na pohon sa nezačalo používať až od 70. rokov 19. storočia.
Tajomstvo okolo uhlia na lodi viedlo počas rokov k rôznym teóriám. Niektorí navrhovali, že uhlie bolo použité ako balast na stabilizáciu lode, zatiaľ čo iní špekulovali, že by mohlo byť použité ako forma meny. A hoci tvrdenia mohli byť založené na realite, tak tieto teórie neboli podporené žiadnym konkrétnym dôkazom.
Nová teória vysvetľuje, prečo bolo na palube toľko uhlia
Tím výskumníkov z University of Kentucky pod vedením archeológa Davida Jona Osterhouta navrhol novú teóriu, ktorá vysvetľuje prítomnosť uhlia na palube Queen Anne’s Revenge. Podľa ich výskumu uhlie nebolo určené na použitie ako palivo alebo balast, ale bolo použité ako zdroj tepla na výrobu špeciálneho typu skla.
Toto sklo sa nazýva čierne sklo alebo ‚Bristol Black‘ a bolo v 18. storočí veľmi cenené. Používalo sa na rôzne účely. Napríklad ako dekoratívny materiál pre nábytok a ako súčasť vedeckých nástrojov. Aby sa výskumníci dopracovali k tomu záveru, tak museli vyriešiť hneď niekoľko ďalších záhad.
Vzorky získané z vraku lode sa líšili v stupni, od nízko-volatilného bitúmenového uhlia (87-90% uhlíka) po antracity (viac ako 90% uhlíka). Hower vysvetlil, že tieto rozdiely sú dôležité pre pochopenie, odkiaľ uhlie pochádza. Pre tých, ktorí nevedia, tak antracit je druh uhlia, ktoré má vysokú tepelnú hodnotu a používa sa hlavne na výrobu tepla a energie. Pre nízko-volatilné bitúmenové uhlie je zase typické, že po jeho spálení zostáva veľa zvyškov, teda popola. Vďaka tomu sa im podarilo zistiť, odkiaľ pochádza. Následne sa pozreli na to, kedy a kde sa tieto typy uhlia ťažili.
Ich práca odhalila, že uhlie sa datuje oveľa neskôr ako „Čierna brada“ žila. Skutočnosť, že uhlie bolo posypané okolo vraku lode, bola len vecou náhody. Vedci hovoria, že po občianskej vojne v roku 1862 cez dané pobrežie prechádzali viac ako 4-stovky lodí, ktoré prevážali uhlie a zdá sa, že niektoré boli počas týchto plavieb nútené zbaviť sa časti nákladu. Následne v dôsledku pohybu vody sa v priebehu času uhlie nahromadilo v okolí lode.
„Ukázalo sa, že sme nemuseli hľadať zdroj, pretože nečakané stroskotania lode a prítomnosť uhlia bola úplná náhoda. S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo vyhodené z lodí amerického námorníctva v ére občianskej vojny,“ vysvetlil Hower.
