Výskumníci prichádzajú s prelomovými zisteniami týkajúcimi sa regenerácie zubov u hlodavcov, čo by sa potenciálne mohlo využiť pri regenerácii ľudských zubov. Tím vedcov z Kalifornskej univerzity v San Franciscu pod vedením profesora Ophira Kleina prináša do doterajšieho poznania o zubnej regenerácii radikálne zmeny. Ich nedávno publikovaný článok v Nature Cell Biology odhaľuje, že kmeňové bunky vo vyvíjajúcich sa myších rezákoch sa správajú úplne inak, než sa doteraz predpokladalo.
Hlavným zistením tejto štúdie je, že kmeňové bunky nachádzajúce sa v nepretržite rastúcich myších rezákoch sú nielen hojnejšie, ale aj aktívnejšie a dynamickejšie, než sme kedy predpokladali. Tieto bunky sú základom pre regeneráciu zubov u hlodavcov, ktorí pravidelne obnovujú svoje predné zuby každých 35 až 45 dní. Táto schopnosť je zdieľaná aj s inými hlodavcami a umožňuje vedcom podrobne študovať proces obnovy tkanív.
Výskum regenerácie zubov prináša nový pohľad na bunkové správanie
Profesor Klein, ktorý sa zaoberá genetikou a vývojom orgánov, vedie tím vedcov, ktorý bol prvým príjemcom ceny NIDCR Sustaining Outstanding Achievement in Research za ich výskum v roku 2015. Táto cena poskytuje stabilné financovanie výskumníkov so zameraním na dlhodobé výskumné programy. S podporou tejto ceny sa tím venoval štúdiu regenerácie zubov u hlodavcov, čo môže byť kľúčom k objaveniu nových spôsobov regenerácie ľudských zubov.
Profesor Klein tvrdí, že: „Našimi zisteniami sme odhalili správanie buniek, ktoré mení naše predstavy o fungovaní zubného systému.“
Tím využil techniku jednobunkového sekvenovania RNA na identifikáciu genetických charakteristík jednotlivých buniek v rezákoch. Týmto spôsobom boli schopní sledovať, ako sa jednotlivé bunky správajú a aké zmeny prebiehajú.
Výsledky tejto štúdie spochybňujú doterajšiu dogmu o kmeňových bunkách v zubnom epiteli. Vedci zistili, že tieto bunky sa aktívne delia aj v ustálených podmienkach a nachádzajú sa hlboko v epitelovej vrstve, čo je v rozpore s predchádzajúcimi predstavami. Okrem toho sa ukázalo, že tieto bunky majú kľúčovú úlohu pri tvorbe zubnej skloviny.
Výskum taktiež preukázal, že poškodenie tkaniva spúšťa neočakávané reakcie. Bunky vo vnútorných oblastiach epitelu sa stávajú aktívnejšími a niektoré podporné bunky sa transformujú na ameloblasty, ktoré sú zodpovedné za tvorbu zubnej skloviny. Tieto výsledky otvárajú nové perspektívy v oblasti regenerácie zubov a môžu prispieť k porozumeniu procesov regenerácie zubov u ľudí.
Hoci priama spojitosť medzi rastúcimi zubami hlodavcov a ľudskými zubami zatiaľ nie je potvrdená, tieto výsledky nám dávajú nádej, že pochopením mechanizmov regenerácie u rôznych druhov zvierat môžeme nájsť cestu k regenerácii ľudských zubov. Odborníci sa zhodujú, že tieto nové poznatky otvárajú dvere k novým terapeutickým prístupom a možnostiam pre pacientov trpiacich zubnými problémami.