Existuje viacero paradoxov. Jedným z nich je, že čím viac vieš, tak tým viac si uvedomuješ, koľko toho ešte nevieš. Alebo, čím viac možností máš, aby si urobil nejaké rozhodnutie, tak tým dlhšie sa rozhoduješ. Je ich skutočne kvantum.
Pravdepodobne si sa už viackrát pozeral hore k nebesám a videl si vtákov lietať vysoko nad tvojou hlavou. Možno ťa vtedy napadlo, boja sa vtáky výšok? Potom si si ale krátko na to povedal, že je to asi blbosť. Nuž, odpoveď je, že áno a nie.
Boja sa vtáky výšok?
Vtáky sú bezpochyby impozantnými zvieratami, môžu sa ale báť lietať vo vysokých výškach?
Strach z výšok u mláďat vtákov
Viacero zdrojov uvádza, že vtáky v dospelosti vo všeobecnosti nepociťujú strach z lietania. Odpoveď ale nie je tak jednoduchou. Mláďatá, však často vykazujú znaky opatrnosti a strachu, keď prvýkrát začínajú skúšať svoje letové schopnosti. . Napríklad, ako uvádza portál Birding Outdoors, orly a sokoly nezačnú okamžite lietať zo svojho hniezda. Naopak, trvá niekoľko dní, kým prekonajú svoj strach z výšok prostredníctvom malých skokov a krátkych letov.
Obmedzená zraková schopnosť a strach z výšok
Mnohé druhy vtákov, ako sú napríklad vrabce, vrany, sliepky a ďalšie, majú oči umiestnené po stranách hlavy. Ide o výhodu, ktorá im umožňuje vidieť široké zorné pole a to takmer 360 stupňov, aby mohli jednoduchšie odhaliť blížiaceho sa predátora.
Takéto videnie, hoci sa môže zdať ako výhodné, má aj svoje nevýhody. Je to za cenu horšieho vnímania hĺbky a problémov s posudzovaním vzdialeností, čo sú faktory, ktoré môžu sťažiť navigáciu vo výškach.
Na rozdiel od nás ľudí, väčšina vtákov nemá prekrývajúce sa zorné polia, ale panoramatický výhľad, čo im bráni v meraní hĺbky a vzdialenosti. Napríklad binokulárne polia vrabcov pokrývajú iba 10-30 stupňov v porovnaní so 120-130 stupňami u ľudí. To môže spôsobiť, že navigácia vo výškach je pre ne náročnejšia a potenciálne desivá. Zatiaľ čo dravé vtáky, ako sú sokoly a orly, majú lepšie binokulárne videnie a širší zorný uhol, ktorý im umožňuje lepšie vnímať hĺbku a orientovať sa vo výškach, ostatné vtáky môžu mať s týmito podmienkami problém.
Evolučné vysvetlenie
Evolúcia rovnako môže zohrávať úlohu v tom, či vtáky majú strach z výšok alebo nie. Vtáky majú výnimočné schopnosti prežiť pád z veľkých výšok vďaka svojej ľahkej kostnej štruktúre, veľkému povrchu krídel a hustej sieti vzduchových vakov pod kožou, ktoré pôsobia ako tlmiče nárazov pri pristátí na zemi, približuje web Berry Patch Farms. Napríklad, štúdia z roku 2021 publikovaná v Journal of Experimental Biology ukázala, že až 50 % sokolov prežilo pád z výšky 20 metrov, čo svedčí o tom, že majú špeciálne prispôsobenú kostrovú štruktúru na absorpciu energie nárazu pri rýchlom klesaní za korisťou.
Na druhej strane, vtáky, ktoré žili v zajatí počas viacerých generácií, môžu byť viac opatrné a môžu sa viac báť výšok v porovnaní so svojimi voľne žijúcimi druhmi. Experti na dravce uvádzajú, že vtáky chované v zajatí často preferujú nižšie bidlá a lietanie v nižších výškach, kým sa postupne prispôsobia vyšším nadmorským výškam pomocou tréningu.
Niektoré druhy vtákov sa prirodzene vyhýbajú výškam
Zaujímavosťou ale je, že niektoré vtáky sa cielenie vyhýbajú vysokým výškam a otvoreným priestorom. Napríklad vtáky žijúce v lesoch, ako sú sýkorky a ďatle, sa radšej držia hlboko vo vnútri korún stromov, než aby sa odvážili na odhalené vetvy pri vrcholkoch stromov. Na druhej strane, toto správanie môžeme vysvetliť aj tým, že nižšie polohy poskytujú viac úkrytov pred vzdušnými predátormi.
V každom prípade, väčšina vtákov nemá strach z lietania, hoci niektoré druhy, môžu pociťovať obavy z výšok.
