„Čistota pol života.“ Určite si túto frázu už počul. Ide o staré slovenské príslovie, no ak by ťa zaujímalo, kto ho vyslovil ako prvý, na to nemáme odpoveď. Nie je totiž pripisované žiadnej konkrétne osobe. Ide o ľudovú múdrosť.
Určite sa ti neraz stalo, že si sa spotil alebo vonku zašpinil. Keď si dorazil domov, pravdepodobne si hodil prádlo do košu so špinavým oblečením, a keď sa tento kôš naplnil, tak si ním naplnil práčku. Pridal si prací prášok a spustil si vhodný program. Rozmýšľal si niekedy nad tým, ako v starom Ríme, v období staroveku, ľudia prali špinavé oblečenie? Ako dobre asi vieš, tak práčky a žiadne práce prostriedky, ktoré používame dnes, v tom čase neexistovali.
Život v starom Ríme vyzeral inak, než ho poznáme my
V prvom rade treba povedať, že išlo obdobie približne od 8. storočia pred naším letopočtom až do pádu Západorímskej ríše v roku 476 nášho letopočtu. Rím sa vo všeobecnosti pokladal za kolísku civilizácie. Život v Ríme ale vyzeral diametrálne odlišne ako dnes. Vedel si, že napríklad taká veľká toaleta sa vykonávala bok po boku s cudzími ľuďmi?
Nižšie na obrázku sa môžeš pozrieť na „dvojku“. Ak by si v starom Ríme natrafil na takéto WC, tak vedz, že by si mal šťastie. Väčšinou by si totiž mal naokolo desať a viac kolegov, ktorí by kakali spolu s tebou.
Podobne to bolo aj s kúpaním. Málokto mal doma vlastnú kúpeľňu, ako je to dnes bežné. V starovekom Ríme sa ľudia bežne kúpali spoločne v verejných kúpeľoch, ktoré sa nazývali „thermae“ alebo „balneae“. Tieto kúpele však neboli určené len výhradne na umývanie, ale slúžili aj ako miesto na oddych, spoločenské stretnutia a dokonca obchodné rokovania.
The Roman Baths are a well-preserved thermae in the city of Bath, Somerset, England. A temple was constructed on the site between 60-70 AD in the first few decades of Roman Britain. pic.twitter.com/N2PaKJcj2o
— Archaeology & Art (@archaeologyart) November 17, 2021
Ako prali prádlo v starom Ríme?
Neodbočujme ale ďalek od témy, ktorou je, či starí Rimania prali prádlo v moči. Ako si mohol vyššie čítať, tak ich život vyzeral inak v porovnaní s tým našim. A inak vyzeralo aj pranie prádla. Dnes by si asi prádlo nepral v moči, ale Rimania tak bežne robili. A hoci to nám pripadá nechutné, tak vedz, že pre nich to bolo úplne normálne a dokonca to malo aj zmysel. V skutočnosti moč využívali aj na iné účely, ale o tom si povieme neskôr.
V textilnom priemysle, najmä pri praní vlny a ľanu, sa moč používal kvôli svojmu obsahu amoniaku, ktorý účinne odstraňoval nečistoty a mastnotu z látok. Ak by si nevedel, tak amoniak je rozpustný vo vode, a keď sa ňou zmieša, vytvára hydroxid amónny, ktorý sa často používa ako čistiaci prostriedok.
Práca spojená s praním bola vykonávaná v tzv. fullonciach, kde sa látky namáčali do moču a potom po nich pracovníci šliapali, aby látky vyčistili. Týmto spôsobom sa dosahovalo nielen čistenie, ale aj zmäkčovanie a bielenie látok, čím sa zlepšovala ich kvalita, približuje web historyskills.com.
Stephanus Fullonica in Pompeii
In Rome, urine collected from street toilets was filled in barrels and taken to laundries called fullonica by boats. Workers working in fullonicas mixed urine with water and poured it on laundry and washed the laundry by crushing it with their feet. pic.twitter.com/iuFnVtCgw3— Archaeo – Histories (@archeohistories) October 2, 2021
Moč bola hodnotná komodita v starom Ríme
Dnes, ak by si chcel predať moč, tak tomu, komu by si ho ponúkol, by sa asi na teba usmial a poslal ťa do teplých krajín. V starom Ríme ale išlo o hodnotnú komoditu a to až takú, že cisár Vespasianus zaviedol daň na jeho zber a využitie, známu ako vectigal urinae. Tento krok bol pre rímsku spoločnosť natoľko dôležitý, že vznikla fráza „Pecunia non olet“, čo znamená „peniaze nesmrdia“.
Obchodovanie s močom sa týkalo primárne zberu z verejných latrín, kde sa moč odovzdával tým, ktorí ho potrebovali pre textilný priemysel a kožiarsky remeselníkov na spracovanie kože, vysvetľuje web romanempiretimes.com. Okrem iného moč sa využíval aj v poľnohospodárstve a to kvôli obsahu dusíkatých látok, ktoré prispievali k rastu plodín.
Ak ťa téma starého Ríma zaujíma viac, dovoľ nám, dať ti do pozornosti článok, v ktorom sme sa venovali tomu, ako je možné, že staroveké rímske stavby vydržali dodnes.
