Určite ste sa stretli so situáciou, kedy sa náhle zmenili svetelné podmienky. Napríklad ste zhasli svetlo a niekoľko sekúnd ste takmer nič nevideli. Mohlo by sa zdať, že prispôsobenie zraku tme trvá pár sekúnd. Je tomu ale tak? Téme sa venoval portál univerzity wtamu.edu, konkrétne Dr. Christopher S. Baird.
Začnime ale tým, že ak by sme sa ocitli v úplnej tme, tak by sme nič nevideli. Pod úplnou tmou chápeme absenciu svetla. Táto situácia nie je tak bežnou, ako by sa mohlo zdať. Kľudne môžeme povedať, že je raritnou. Svetlá mesta odrážajúce sa od mrakov, reflektory áut, mesiac, hviezdy a dokonca aj žiara nočnej oblohy, to všetko napĺňa noc slabým svetlom. Väčšina skúsenosti, ktoré máme s úplnou tmou, sú v skutočnosti prípady čiastočnej tmy.
Pri dostatku času, sú naše oči schopné prispôsobiť sa aj zlým svetelným podmienkam, no netrvá to sekundy, ako by sa mohlo zdať, ale oveľa dlhšie. Ľudskému oku trvá aj niekoľko desiatok minút až hodín, kým sa prispôsobí tme. No treba objektívne povedať, že najrýchlejšie zvýšenie citlivosti zraku sa dosiahne v prvých minútach po vystavení tme. Z tohto dôvodu si veľa ľudí myslí, že už po niekoľkých minútach dosiahli ich oči maximálnu citlivosť, no nie je to pravda.
Nižšie na grafe si môžete pozrieť vizuálnu krivku adaptácie oči na tmu.
„Kužeľové bunky sa prispôsobia do 10 minút, ale potom ich výkon predbehnú tyčinkové bunky. Tyčinkovým bunkám môže trvať niekoľko hodín, kým sa úplne adaptujú na tmu a dosiahnu svoju maximálnu citlivosť na slabé svetelné podmienky.“, vysvetľuje Dr. Christopher S. Baird.
Oči sa tme prispôsobujú postupne. Vplývajú na to tieto kľúčové faktory
To, ako rýchlo sa prispôsobujú oči tme závisí od viacerých faktorov. Tými hlavnými tromi sú – zrenica, bunky kužeľa a bunky tyčinky.
Zrenica je tmavá diera v prednej časti oka, ktorá prepúšťa svetlo do oka, ktoré umožňuje svetlu vytvoriť obraz na zadnej strane oka (sietnici). Dúhovka, ktorá obklopuje zrenicu, obsahuje svaly, ktoré riadia veľkosť zrenice. Pri konfrontácii so slabými svetelnými podmienkami dúhovka roztiahne zrenicu čo najširšie. Toto rozšírenie prepustí do oka čo najviac svetla, čím sa zvýši citlivosť. Adaptácia na tmu v tomto prípade trvá len niekoľko sekúnd až minútu.
Kužeľové bunky pozdĺž sietnice sa spolupodieľajú na detekcii rôznych kúskov farebného svetla, ktoré tvoria obraz, ktorý vidíme. Ľudské oči majú čapíky detegujúce červené, zelené a modré odtiene. Všetky ostatné farby, ktoré existujú, ľudia vnímajú ako zmes červenej, zelenej a modrej. Samotné kužeľové bunky sa dokážu prispôsobiť čiastočnej tme. Kužeľové bunky obsahujú rodopsín, ktorý je jednou z mnohých chemikálií citlivých na svetlo. Rodopsín je veľmi citlivý na svetlo a je primárnou chemikáliou, ktorú čapíky používajú pri videní pri slabom osvetlení. Problém je ale v tom, že rodopsín je taký citlivý na svetlo, že pri normálnej hladine svetla sa svetlo deformuje a deaktivuje. Čo to znamená? Po vystavení tme sa rodopsín aktivuje a začne regenerovať, čím sa stáva opäť citlivý na svetlo. Tento proces ale trvá približne 10 minút.
A napokon, tyčinkové bunky v našich očiach sú zodpovedné za čiernobiele videnie. I tieto bunky obsahujú rodopsín. V skutočnosti sa tyčinkové bunky viac spoliehajú na rodopsín ako čapíky. Na sietnici máme približne 100 miliónov tyčiniek. Tyčinkovým bunkám trvá niekoľko hodín, kým sa úplne adaptujú na tmu.
„Stručne povedané, po vystavení tme sa naše zreničky rozšíria v priebehu niekoľkých sekúnd, naše čapíky sa prispôsobia za 10 minút a naše tyčinky sa úplne prispôsobia po niekoľkých hodinách.“, vysvetľuje Dr. Christopher S. Baird