Nie je žiadnym tajomstvom, že opakované údery do hlavy u ľudí môžu viesť k poškodeniu mozgového tkaniva, čo zvyšuje riziko rozvoja neurologických ochorení. Takéto údery môžu i ľudí spôsobiť zmeny v správaní, poruchy pamäte, problémy s rozhodovaním a kognitívny pokles.
Ako návštevník lesa či parku môžeš mať to šťastie, že stretneš malého ošetrovateľa stromov, ďatľa. Ďatle patria medzi jedinečné vtáky, ktoré dokážu denne udierať svoju hlavu o tvrdé drevo bez toho, aby si ale zranili mozog. Ako je to možné?
Prečo si ďateľ nepoškodí mozog, keď udiera do opakovane do stromu hlavou?
Vďaka svojim prispôsobeniam ich organizmus absorbuje šoky a chráni mozog pred poškodením.
Dôležitým faktorom, ktorý tu zohráva kľúčovú úlohu, je špecifická veľkosť ich mozgu. Na rozdiel od ľudí majú menší mozog, ktorý je oveľa pevnejšie uložený v lebke. Tento faktor minimalizuje pohyb mozgu v prípade nárazov.
Okrem toho, lebka ďatľa je navrhnutá tak, aby absorbovala a rozptýlila energiu nárazu. Ako ukazuje výskum, pri bežnom náraze nie je mozog vystavený takému tlaku, ktorý by spôsobil otras mozgu. Ornitológovia simulovali situácie, pri ktorých by bolo potrebné, aby ďatle udierali oveľa rýchlejšie alebo do oveľa tvrdších materiálov, aby si skutočne spôsobili poškodenie mozgu. Bežné nárazy do dreva sú ale bezpečné, pretože tlak, ktorý je na mozog prenesený, je minimálny, približuje web popsci.com.
Majú prispôsobenú stavbu zobáka a jazyka pre údera
Ďalším dôležitým faktorom je stavba ich zobáka a jazyka. Zobák ďatľa je navrhnutý tak, aby absorboval časť nárazu.
Zobák sa pri údere mierne deformuje, čím znižuje prenos sily na lebku. Jazyk ďatľa je extrémne dlhý a obklopuje lebku, čím vytvára akýsi prirodzený tlmič, ktorý znižuje tlak na lebku pri úderoch. Tento mechanizmus dodáva hlave ďatľa dodatočnú stabilitu, ktorá zabraňuje zraneniu.
Woodpecker's tongue is so long that it wraps around its skull to protect its brain from injury while pecking trees. pic.twitter.com/oc1BO3u58W
— Science (@ScienceGuys_) October 21, 2024
Rýchlosť úderov za sekundu je pre nás ľudí nepredstaviteľná!
Ďatle dokážu udierať do stromov frekvenciou približne 15 až 28 úderov za sekundu, v závislosti od druhu a situácie. Tento vysoký počet úderov využíva nielen pri hľadaní potravy, ale aj pri komunikácii s ostatnými ďatľami, napríklad pri označovaní teritória alebo počas dvorenia, približuje štúdia publikovaná v AIP Publishing.
Ich schopnosť zvládať takéto intenzívne a časté nárazy bez poškodenia mozgu je aj vďaka tomu, že lebka ďatľov obsahuje spongiózne kosti a ako sme spomínali v článku vyššie, tie fungujú ako prirodzené tlmiče nárazov a ich krčné svaly spolupracujú s flexibilným jazykom na minimalizáciu škodlivých účinkov každého úderu.
Nové výskumy však naznačujú, že ich mozgy môžu vykazovať určité známky poškodenia podobné tým, ktoré sa nachádzajú u ľudí s chronickou traumatickou encefalopatiou, skrátene CTE, čo je neurodegeneratívne ochorenie bežné u športovcov v kontaktných športoch, ako je americký futbal.
Štúdie skúmajúce mŕtve ďatle v múzeách odhalili nahromadenie tau proteínu, čo je znak CTE. Avšak vedci stále presne nevedia, či tieto proteínové nánosy spôsobujú u ďatľov podobné zdravotné problémy ako u ľudí, pretože ich správanie nevykazuje žiadne znaky porúch pamäti či správania. To vyvoláva otázky, či si ďatle nevyvinuli mechanizmus, ktorý by ich chránil pred negatívnymi účinkami týchto proteínov. Hoci proteíny môžu signalizovať určitý problém, nemusia byť priamym dôkazom poškodenia mozgu.
